Svätý Jozef dal v Poľsku namaľovať zázračný obraz

Svätá Terézia z Ávily hovorievala, že kým svätí majú moc pomáhať Božiemu ľudu v určitých záležitostiach, svätý Jozef má jedinečnú moc zasahovať do všetkých, aj tých najrozmanitejších ťažkostí života.

Takúto skúsenosť zažili mnohí pútnici, ktorí ho prosili o jeho príhovor v Kaliszi, kde sídli jedno z najstarších a najvýznamnejších centier úcty k svätému Jozefovi na svete. Kalisz sa nachádza v strednom Poľsku a je jedným z najstarších miest krajiny a spolu s mestom Poznaň tiež jedným z dvoch historicky hlavných miest. Vo vnútri neskorobarokového kostola a jeho impozantnej bielej veže, ktorá sa nachádza v centre mesta, sa nachádza tajomný obraz Svätej rodiny, ktorý priťahuje najvrúcnejšie davy už od 18. storočia.

Vo vyše stostránkovom diele sa vďaka prezieravosti p. Stanisława Józefa Kłossowski (1726-1798) môžeme dočítať o pacientovi z mesta neďaleko Kaliszu, teda údajnom zakladateľovi obrazu, a mimoriadnych okolnostiach vzniku obrazu. 

Raz v noci na začiatku 70. rokov 17. storočia žil v mestečku Szulec pri Opatówku muž menom Stobienia. Unavený vážnou chorobou (možno ochrnutím) začal napokon prosiť Boha, aby ho nechal zomrieť. Namiesto smrti ho však čakala mimoriadna návšteva. V noci ho navštívil neznámy starší muž, ktorý ho ubezpečil, že sa uzdraví, ak sa postará o vytvorenie Obrazu Svätej Rodiny (nočný hosť opísal obraz tak, ako ho môžeme dnes vidieť v kaliszskej svätyni) a dodal, že keď chorý obraz s úctou pobozká a potom ho odovzdá kalisznickému kolegiálnemu kostolu, určite sa uzdraví. 

Či bola návšteva snom alebo skutočnosťou, nie je známe. Isté je, že Stobienia v presvedčení, že k nemu prehovoril sám svätý Jozef, príkaz splnil a keď pobozkal prinesený obraz, hneď sa uzdravil. S radosťou spoznal v tvári svätého Jozefa aj tvár toho dobrodinca, ktorý ho v tú pamätnú noc navštívil. 

Obraz bol potom prenesený vo veľkom a slávnostnom sprievode do Kaliszu a umiestnený v miestnom kolegiátnom kostole, ktorý je dnes svätyňou svätého Jozefa. Ťažko povedať, kedy sa to všetko stalo. Poznámka z roku 1673 o tom, ako Błaszekov dedič Stanisław Bartochowski ďakoval Bohu za veľkú priazeň štedrým darom, umožňuje predpokladať, že obraz vznikol o niekoľko rokov skôr.

Kostol Svätej rodiny v kaliszskej Rogatke a priľahlý kláštor vtedy obsadili otcovia reformátori. Doba bola ťažká. V oblasti bol hladomor. Celé mesto si muselo uťahovať opasky, no zdalo sa, že najťažšie to majú reformovaní mnísi. Sestry cistercitky, ktoré mali svoj kláštor v neďalekom Ołoboku, práve poslali voz plný jedla otcom františkánom. Bola to forma poďakovania za pastoráciu. Na kaliszských mýtnych bránach však kočiša a jeho pomocníka zastavil dôveryhodný muž, ktorý im oznámil, že sa zmenil účel cesty. Nemajú ísť k františkánom, ale k reformovaným mníchom. Keď bolo jedlo vyložené, muži s prekvapením zistili, že muž, ktorého cestou stretli, bol svätý Jozef z obrazu v predsieni kostola. Na znak vďaky reformovaní mnísi preniesli obraz na hlavný oltár. 

Opis nezvyčajných okolností vzniku votívneho obrazu, ktorý daroval obyvateľ obce pri Kaliszi, končí nasledujúcim textom: "Tento obraz, pred ktorým dostal od Boha taký veľký zázrak, keď bol uzdravený, dal [obraz] tomuto kolegiálnemu kostolu starý muž." Svätá Rodina bola vystavená pri stĺpe do roku 1752, kedy po všeobecnom jubileu sv. Jozefa, o. kurátor Kłossowski sa „rozhodol presunúť tento svätý obraz na iné miesto“. Novým miestom sa stala kaplnka, ktorá existovala pri kalisznickom kolegiálnom kostole už pred slávnou stavebnou katastrofou v roku 1783. Dnešnú podobu však dostala Jozefova svätyňa až po prestavbe ukončenej v roku 1790.

V roku 1770 bol obraz považovaný za zázračný. Kult rástol, a tiež aj počet špeciálnych bohoslužieb konaných na počesť svätého Jozefa a rovnako i vecné poďakovania, obetované na oltári „Najčistejšieho patriarchu“. Takto boli splnené podmienky, potrebné na korunováciu obrazu, vrátane toho, že obraz musel byť starý a známy nezvyčajnými udalosťami, ktoré sa odohrali vďaka modlitbám veriacich, ktorí sa pred ním zhromaždili. V roku zrútenia južnej lode kolegiálneho kostola korunoval v Ríme kópiu kaliszkého obrazu vtedajší pápež Pius VI.

Masima - Choďte k Jozefovi