Obetou vlastného života prispel k vyhláseniu svätého Jozefa za ochrancu Cirkvi

Okrem pápeža Piusa IX. prispel k vyhláseniu svätého Jozefa za ochrancu Cirkvi ešte jeden sväto žijúci muž svojimi pretrpenými ťažkosťami a obetou vlastného života. Mladý francúzsky dominikán P. Jean-Joseph Lataste (1832 - 1869) založil dielo, ktoré malo bývalým väzenkyniam umožniť nový život. A dokonca tým z nich, ktoré Pán povolal, chcel otvoriť dvere k rehoľnému životu. To bolo vo vtedajšej spoločnosti nemysliteľné! Preto páter Lataste nemal ani potrebnú podporu.

Dominikán, oslabený chorobou sa musel prizerať, ako mu ubúdajú nielen fyzické sily, ale i čas, ktorý potreboval, aby mohol dať začínajúcemu dielu pevné základy. Vo svojom súžení sa P. Lataste obrátil na svätého Jozefa.

Ako 35-ročný, inšpirovaný heroickou láskou, napísal v máji 1868 list pápežovi Piovi IX. a odovzdal ho svojmu generálnemu predstavenému P. Jandelovi, aby ho doručil Svätému Otcovi.

Koncom júla páter Lataste náhle omdlel a odvtedy zostal pripútaný na lôžko. Keď ho P. Jandel začiatkom augusta navštívil, zhrozil sa, keď videl jeho zlý zdravotný stav, a svojmu sprievodcovi otvorene povedal: „Páter Lataste zomrie.“ 

Jeho spoločník prekvapene reagoval: „Prečo? Je mocný a mladý. Chorobu môže prekonať.“ 

P. Jandel však trval na svojom: „Zomrie. Počúvajte, čo urobil.“

Páter Jandel dostal jedného dňa od neho dostal list adresovaný Svätému Otcovi. Keď ho pápežovi odovzdal, ten ho v jeho prítomnosti otvoril, začal ho čítať a zvolal: ,Ach, tento svätý rehoľník! ... Ponúka Bohu svoj život za to, aby bol svätý Jozef vyhlásený za patróna Cirkvi a aby bolo jeho meno prijaté do eucharistickej modlitby svätej omše. 

„To druhé bude veľmi zložité; zato ale bude svätý Jozef vyhlásený za patróna celej Cirkvi už čoskoro; takže v tomto bode môže byť páter Lataste spokojný,“ povedal pápež. 

Páter Lataste vyslovil aj jednu prosbu: aby svätý Jozef ochraňoval jeho dielo a vyprosil mu chýbajúcu podporu zo strany ľudí ... 

„Dostal som viac ako 500 písomných žiadostí, aby som svätého Jozefa vyhlásil za ochrancu Cirkvi, ale iba páter Lataste za to ponúkol svoj život!“ 

O sedem mesiacov neskôr (10. marca 1869) sa túžba tohto vzorného, iba 36-ročného rehoľníka naplnila – P. Lataste obetoval svoj život. Jeho dielo však začalo rozkvitať. 

8. decembra v tom istom roku otvoril pápež Pius IX. Prvý vatikánsky koncil a o rok nato vyhlásil svätého Jozefa za patróna celej Cirkvi.

Skutočne to trvalo ešte ďalších 100 rokov, kým bolo meno svätého Jozefa vzaté aj do Rímskeho kánonu, do dnešnej prvej eucharistickej modlitby. Dokonca aj v tomto prípade bol rozhodujúci sľub.

Mons. Petar Čule (1898 - 1985) z Mostaru (v dnešnej Bosne a Hercegovine) bol nielen arcibiskup, ale aj mučeník. Počas siedmich rokov, ktoré strávil v komunistických väzniciach, sľúbil svätému Jozefovi, že bude šíriť jeho úctu, ak sa niekedy dostane na slobodu. Po svojom prepustení mal v novembri 1962 na Druhom vatikánskom koncile príhovor, v ktorom sa vyjadril za uvedenie mena svätého Jozefa do prvej eucharistickej modlitby. Avšak prítomní mu nevenovali pozornosť, ba mnohí konciloví otcovia boli rozhorčení, vyjadrili svoj nesúhlas a jeho príspevok zostal bez povšimnutia.

Ale pápež Ján XXIII. (Angelo Giuseppe Roncalli), ktorý mal krstné meno Jozef a ktorý sledoval príspevky biskupov na monitore, sa ihneď chopil tejto príležitosti. Už o tri dni neskôr vyhlásil, že od 8. decembra 1962 bude v prvej eucharistickej modlitbe spomenutý svätý Jozef hneď za Pannou Máriou. 

Iba nedávno (1. mája 2013) nariadila príslušná rímska kongregácia (Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí), aby bolo meno svätého Jozefa zavedené aj do ostatných troch eucharistických modlitieb.

V roku 2012 bol P. Lataste pápežom Benediktom XVI. blahorečený. Ako 21-ročný sa zasvätil Panne Márii a túto svoju modlitbu podpísal vlastnou krvou. Na jej konci stojí: „Cez Jozefa, ženícha, k neveste Márii. A cez Máriu k Ježišovi.“

Masima