Pápež svätého Jozefa

Blahoslavený pápež Pius IX. (1792 - 1878) vošiel do dejín Cirkvi ako pápež Nepoškvrnenej, pretože práve on 8. decembra 1854 vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Právom ho ale môžeme pokladať aj za pápeža svätého Jozefa, lebo už od mladosti si uctieval ženícha Panny Márie. 

Pius IX. sa počas svojho dlhého pontifikátu stal presvedčeným a odvážnym šíriteľom úcty k svätému Jozefovi. Už rok po zvolení na pápežský stolec (v roku 1846) rozšíril sviatok svätého Jozefa na celú Cirkev. V súvislosti s vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenej sa nám zachovala jedna príhoda, ktorá zreteľne hovorí o láske a hlbokom vzťahu tohto blahoslaveného pápeža k svätému Jozefovi. 

Dva roky po vyhlásení dogmy, poveril Pius IX. maliara Francesca Podestiho, aby namaľoval v jednej sále pápežského paláca monumentálnu fresku, ktorá mala zachytiť tento slávnostný okamih. Keď bol dokončený návrh, predložil ho umelec Svätému Otcovi, ktorý si skicu dôkladne prezeral. 

„A svätý Jozef,“ ozval sa zrazu pápež, „kde je svätý Jozef?“ 

Podesti ukázal na skupinu svätých a vysvetľoval: „Sem ho namaľujem.“ 

„Ó, nie,“ odvetil Pius IX. rozhodne a prstom ukázal na miesto priamo po Ježišovej pravici. Povedal: „Tu a iba tu musí byť; pretože ani v nebi nie je svätý Jozef na inom mieste.“

Bolo to znova 8. decembra, keď Pius IX. v roku 1870 vyhlásil svätého Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi. Bola to odpoveď na nespočetné písomné prosby z celého sveta. Udialo sa to však za nanajvýš dramatických okolností. 

Revolúcie a vojny, podnecované proticirkevnými skupinami bojujúcimi za „zjednotenie“ Talianska, neobišli ani cirkevný štát. Rím bol už dva mesiace obsadený a pápež bol takpovediac väzňom vo Vatikáne. V tejto núdzi, ako sa o tom píše v dekréte Kongregácie pre rítus, „keď je Cirkev napádaná a utláčaná nepriateľmi zo všetkých strán až do tej miery, že bezbožní ľudia vyhlasujú, že pekelné brány ju konečne premohli ..., rozhodol sa náš Svätý Otec pápež Pius IX. zveriť seba a všetkých veriacich pod mocnú ochranu svätého patriarchu Jozefa. Boh ho predsa vyvolil za pána a správcu svojho domu a za ochrancu svojich dvoch najdrahších pokladov – Ježiša a Márie.“

Masima