Založil nábožné združenie svätého Jozefa - Don Luigi Guanella

Don Luigi Guanella (1842-1915), zakladateľ dvoch rehoľných spoločenstiev (služobníkov lásky a kongregácie Dcér Panny Márie od Prozreteľnosti), bol ako salezián tri roky formovaný samotným donom Boscom. Od neho sa naučil dôverovať Božej prozreteľnosti a objavil tiež svoju lásku k chudobným, predovšetkým k bezdomovcom, k ľuďom s duševnými či telesnými poruchami, k ľuďom s Downovým syndrómom a k ľuďom s rôznymi inými neduhmi. 

V dnešnej dobe pokračujú v tomto diele jeho duchovné deti v 20 krajinách na štyroch kontinentoch. Luigi Guanella pochádzal z alpského kraja v severnom Taliansku, z blízkosti jazera Lago di Como. Narodil sa 19. decembra 1842 v početnej rodine ako deviaty z trinástich detí. V rodine získal živú vieru, pracovitosť a lásku k chudobným.

Ako dvanásťročný vstúpil do kolégia rehoľnej spoločnosti somaskov, ktorá sa venuje výchove mládeže. Po šiestich rokoch pokračoval v štúdiu v kňazskom seminári. Popritom získal aj učiteľskú kvalifikáciu. V máji 1866 vo veku necelých 24 rokov bol vysvätený za kňaza. Kňazskú službu začal vo farnosti Savogno, kde vybudoval školu a v nej aj vyučoval. Okrem toho vyvíjal charitatívnu činnosť a organizoval mládež v katolíckej akcii.

Horlivé účinkovanie mladého kňaza prinieslo veľké náboženské oživenie. Avšak na druhej strane pobúrilo antiklerikálov a slobodomurárov, ktorí mali vtedy v Taliansku veľký vplyv. Tí dosiahli, že úrady zakázali don Guanellovi vyučovať a napokon si vynútili aj jeho vyradenie z farskej služby. Don Luigi, ako ho volali, odišiel v r. 1875 do Turína, kde sa pripojil k saleziánom, ktorých úprimne obdivoval pre ich záslužnú a obetavú prácu s mládežou. Zakladateľ tejto rehoľnej spoločnosti svätý Ján Bosko mu zveril vedenie oratória svätého Alojza.

O tri roky ho však žiadal biskup, aby sa vrátil do diecéznej duchovnej služby. Don Luigi Guanella poslúchol, ale keď v Traone otvoril školu pre chudobné deti, proticirkevne zamerané úrady mu túto činnosť znovu prekazili. Konečne po dohode medzi občianskymi a cirkevnými predstaviteľmi don Guanella mohol prevziať farnosť Pianello Lario. Tam našiel sirotinec a starobinec, o ktoré sa staralo rodiace sa spoločenstvo rehoľných sestier. Založil ho Guanellov predchodca don Coppini. Predstavenou spoločenstva bola Sr. Marcellina Bosatta.

V roku 1886 don Luigi premiestnil celé charitatívne dielo do väčších priestorov v meste Como. Zo sympatie k dielu svätého Jozefa Cottolenga aj on nazval svoju ustanovizeň "Piccola casa della Divina Provvidenza" (Malý dom Božej prozreteľnosti). Podobne aj rehoľným sestrám, ktoré sa starali o starých, chorých, duševne postihnutých a siroty, dal meno "Figlie di S. Maria della Provvidenza" (Dcéry prozreteľnostnej Panny Márie). 

Od roku 1895 začal organizovať aj mužskú vetvu rehoľníkov s podobným zameraním. Za čas jej vzniku sa pokladá marec 1908, keď skladal rehoľné sľuby s prvými spoločníkmi. Úradné cirkevné schválenie dosiahli tieto spoločenstvá až po zakladateľovej smrti: rehoľné sestry v roku 1917, muži v roku 1928.

Rehoľníci dona Guanellu pomáhali všade, kde sa vyskytla ľudská bieda. Tak sa vyznačili pri katastrofálnych zemetraseniach (r. 1905 v Kalábrii, r. 1908 v Messine, v r. 1915 v Marsike), v pomoci vysťahovalcom a postihnutým vojnou. Don Luigi sa v roku 1912 osobne vybral do Ameriky a organizoval tam pomoc pre emigrantov. V roku 1915 dostal od mesta Como zlatú medailu za dobročinnosť poskytnutú vojnovým poškodencom. V tom istom roku osobne pomáhal postihnutým zemetrasením v Marsike. Vtedy mu však už neostávalo veľa síl. Dňa 27. septembra ho postihla mozgová mŕtvica. O necelý mesiac neskôr, 24. októbra 1915, 73-ročný don Luigi Guanella zomrel. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol VI. 25. októbra 1964.

17. februára 1913 bolo v Ríme založené „Nábožné združenie svätého Jozefa,“ patróna dobrej smrti. Už o rok neskôr pápež Pius X. povýšil toto hnutie na arcibratstvo, pretože hnutie malo mimoriadne veľký počet členov. 

Prvoradým cieľom tohto hnutia je modlitba – na príhovor svätého Jozefa, patróna zomierajúcich, vyprosiť milosť „svätej smrti“ pre všetkých, ktorí zakrátko zomrú, hlavne však pre tých, za ktorých sa nikto nemodlí.

Keď bol 23. októbra 2011 don Luigi Guanella pápežom Benediktom XVI. svätorečený, malo jeho dielo Nábožné združenie svätého Jozefa, patróna dobrej smrti po celom svete milión členov. Vznik tohto diela inšpirovala jeho veľká, bezhraničná dôvera k svätému Jozefovi a hlavne jeho dobrotivé otcovské srdce, ktoré chcelo pomáhať všetkým, čo sú v núdzi. Nie je to azda tak, že na mnohých miestach na našej zemi sú v najväčšej núdzi práve tí, ktorí stoja na prahu večnosti? Koľko ľudí, často úplne opustených, musí odísť z tohto sveta bez pomoci kňaza, bez zaopatrenia sviatosťami! A pritom ide v týchto hodinách o všetko, o večný život.

Don Luigi dal v istej mestskej časti Ríma neďaleko Vatikánu postaviť kostol a zasvätil ho Usnutiu svätého Jozefa. Bolo to v čase, keď v ňom stále viac narastala túžba, aby mohol byť pri čo najväčšom počte zomierajúcich. Keď už zomierajúci nemôžu byť obklopení srdečnou láskou svojich najbližších priateľov a príbuzných, chcel ich aspoň on svojou modlitbou sprevádzať v tejto najťažšej a najdôležitejšej hodine ich života. 

Keď don Guanella predložil pápežovi Piovi X., svojmu osobnému priateľovi, túto ideu o bratstve, Svätý Otec bol jeho projektom nielen nadšený, ale chcel byť aj prvým členom tohto diela. A tak sa aj stalo.

Pri myšlienke na nespočetné obete prvej svetovej vojny hľadali duchovní synovia dona Guanellu možnosti, ako by sa dalo ešte intenzívnejšie pomáhať. Navrhli takzvanú ustavičnú svätú omšu, zvláštnu formu duchovnej pomoci zomierajúcim, „aby nebol nik zatratený“. Tak im to vštepoval do srdca don Guanella. Každý kňaz, ktorý sa chcel podieľať na tomto diele milosrdenstva, mal výhradne za zomierajúcich odslúžiť raz do roka svätú omšu počas toho dňa, ktorý mu bude pridelený. Už čoskoro sa prihlásili kardináli, biskupi a kňazi z celého sveta. 

Od roku 1917 aktívne podporovali tento nápad všetci pápeži. Pápež Benedikt XV. sa sám chopil iniciatívy a dodatočne slávil prvú svätú omšu v mesiaci práve na tento úmysel. V roku 1981 sa aj pápež Ján Pavol II. zaviazal, že každého 26. mája venuje zomierajúcim všetky poklady milostí svätej omše a bude prosiť svätého Jozefa, aby stál pri nich ako ich otec a patrón.

„Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, 

oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (túto noc) umierajú.“