Mesačná pobožnosť k svätému Jozefovi

Každodenná pobožnosť k svätému Jozefovi sa vždy má začínať úvodnou modlitbou, potom nasledujú litánie k svätému Jozefovi, trikrát Otče náš ... Zdravas ... a Sláva s povzdychom: Svätý Jozef oroduj za nás i za všetkých umierajúcich. Záver každodennej pobožnosti v mesiaci marci tvorí záverečná modlitba.

Úvodná modlitba

(touto modlitbou sa začína marcová pobožnosť)

Svätý Jozef, najčistejší snúbenec Panny Márie, 

pestún nášho Pána Ježiša Krista a náš láskavý patrón, 

s dôverou dieťaťa prichádzame k tebe a vzdávame ti úctu, 

žehnaj nášmu úprimnému úmyslu, ktorým ti chceme slúžiť,

nasledovať tvoje cnosti a denne ti získavať nových ctiteľov. 

Dúfame, že budeš láskavo ochraňovať 

a po celý život sprevádzať nás i všetkých tých, 

ktorí s úctou a prosbou prichádzajú k tebe, 

že nám i našim blížnym poskytneš pomoc v hodine smrti. 

Vypros nám u tvojho Chránenca, nášho drahého Spasiteľa, 

tú zvláštnu milosť, o ktorú ťa tak veľmi prosíme. 

(Tu každý môže dodať svoju osobnú prosbu.) 

Bože môj, Ty si nám dal svätého Jozefa za patróna a ochrancu. 

Vzdávame Ti za to najúprimnejšie vďaky a dúfame,

že pre zvelebenie jeho mena vyslyšíš naše prosby. Amen.

Záverečná modlitba dňa

Ó, blažený a verný pestún nášho Pána Ježiša Krista

a panenský ženích Nepoškvrnenej a najčistejšej Panny Márie, 

tebe sa odporúčame a teba si zvolíme 

za zvláštneho ochrancu a prostredníka u Boha. 

Teba vzývame, prosiac, aby si nás láskavo prijal do svojej opatery. 

Vypros nám, živú vieru, nezlomenú dôveru a poslušnú lásku k Bohu.

Nech dosiahneme na tvoj príhovor trpezlivosť vo všetkých protivenstvách. 

Vypros nám, prosíme, milosť úprimnej kajúcnosti, 

svätej spovede a dokonalého polepšenia. 

Prispej nám na pomoc v každej potrebe, 

ale nadovšetko v hodine smrti. 

Potom ráč naše duše zaviesť k Vykupiteľovi. Amen.

1. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Jakub - splodil Jozefa, muža Márie, z ktorej sa narodil Jeziš, ktorý sa volá Kristus. (Mt. 1,16)

Svätý Jozef dospel k takej hodnosti, akú môže dosiahnuť len vyvolený Boží tvor. On, potomok judských kráľov, snúbenec Panny Márie, pestún Ježiša Krista a zástupca večného Otca u Ježiša. A tento mimoriadny muž žil skromne a zostával celkom v úzadí. Sväté písmo zhŕňa jeho charakteristiku do dvoch slov: "Bol spravodlivý".

A jeho spravodlivosť - to je plnosť lásky, ktorá zahŕňa v sebe všetko, čo patrí Bohu a čo patrí blížnym! Aj vo svätom Písme je spomenuté jeho meno len v spojení s Máriou a Ježišom.

Ľudia vzdávajú úctu význačným osobnostiam, tým, ktorí vyniknú a stanú sa na krátky čas populárnymi, kým často skutočné osobnosti, ktoré v rozličných odboroch a odvetviach prispeli k tomu, aby sa náš život stal lepším, znesiteľnejším a bohatším, zostávajú v úzadí, ba často celkom padnú do zabudnutia a ich zásluhy ostanú neuznané.

Nech nás nikdy netrápi, že si nás okolitý svet málo všíma. I my sami sa prikláňajme skôr k tým, ktorí zostávajú v úzadí. Žime vždy v pevnom presvedčení, že Božia prozreteľnosť vidí všetky naše kroky a múdro ich riadi a usmerňuje. Nás môže ponížiť i povýšiť iba Boh.

Modlitba: Hlbokou úctou a dôverou ma napĺňa, svätý Jozef tvoja dokonalosť. Kiežby moja dôvera bola taká veľká, ako tvoja veľkosť a moc. Kiežby som mohol(a) byť podobným(ou) tebe! Ty si bol malým v očiach ľudí, ale veľkým u Boha. Vypros mi milosti, aby som si nikdy nežiadal( a) obdiv sveta a jeho falošný potlesk, iba nežný a milujúci dotyk môjho nebeského Otca nech spočinie na mne a na mojej práci. Amen.

2. V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volalo Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. (Lk.1, 26-27)

Syn Dávidov, kráľovský potomok, je v očiach ľudí iba chudobným mužom, tesárom, ktorý musí v pote tváre dorábať svoj každodenný chlieb. Keď má Boh s niekým veľké zámery, keď chce, aby sa niekto stal veľkým a slávnym, vtedy poníži všetko okolo tohto človeka. Prekrásne dielo Božej múdrosti, dobroty a všemohúcnosti - vtelenie Syna Božieho muselo ostať skryté. Dávidov Dom sa stratil medzi inými rodinami Judovými. Vetva, z ktorej bol svätý Jozef už celkom schudobnela. A chudoba veľmi zatieni človeka v očiach sveta. Ale sv. Jozef práve takto bol povolaný spoluúčinkovať na najväčšom diele Božom.

Neľakaj sa, keď ťa Boh poníži, keď prídeš do takého položenia, v ktorom nebudeš môcť vykonávať nič zvláštneho. Neboj sa, hoci by si sa v tej chvíli cítil celkom posledným. Boží úmysel je s každým človekom iný, ale s každým z nás sa v božom pláne počíta. Každý z nás môže byť pokračovateľom veľkého Božieho diela, v ďalšom budovaní Cirkvi, šírení evanjelia, dobra a lásky.

Jozef sa stal ochrancom preblahoslavenej Panny. Komu by sme teda mohli zveriť svoju čistotu, keď nie tomu, koho Boh uznal za súceho, aby mu zveril ochranu panenskej čistoty Márie. Lebo nič tak úprimne nespája s Bohom a nič si necení väčšmi u mladých ľudí, ktorí sa zasnubujú jeden druhému, ako čistotu. V cirkvi od jej počiatku panoval náhľad, že svätý Jozef žil v čistote od mladosti a že sľúbil v čistote slúžiť Bohu naveky.

Modlitba: Radostne ťa pozdravujem, svätý Jozef, ženích najčistejšej Panny, lebo si bol Bohom vyvolený stať sa ochrancom i vychovávateľom. Prosím ťa, vypros aj mne milosť ctiť si vždy a všade tebe zasľúbenú Pannu, vzývať ju v každom súžení a nasledovať jej príklad v zachovávaní čistoty. Amen.

3. Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. (Mt l,18) 

Mária bola daná Jozefovi ako drahý poklad a úlohou tohto spravodlivého muža bolo chrániť tieto jej sväté cnosti. A Duch Svätý zakončil svoje veľké dielo v prospech ľudského spasenia. Aj našou povinnosťou je plniť úlohy, ktoré sme v živote prijali a pre ktoré sme boli v Božom pláne vybratí. Každý z nás musí denne prikladať kamienok ku kamienku a zo všetkých svojich síl sa snažiť byť čo najosožnejším svojim blížnym. Lebo každý z nás, i ten najposlednejší, môže byť vybraný pre veľké veci v Božom pláne.

Úlohou svätého Jozefa bolo doviesť Božie dielo až do konca. Tak sa môže stať, že Boh aj našu pomoc upotrebí k vplývaniu na ľudí, na to, aby prijali Ježiša Krista do svojich sŕdc a aby nastúpili cestu spasenia povzbudení našimi slovami a našimi príkladmi. My budeme iba nástrojom, ktorým on uskutoční svoj plán ... Ak sa nám teda podarí slovom alebo príkladom previesť spasiteľnú zmenu v duši blížneho, uznajme v pokore, že to nie je naša zásluha, ale dielo Božej milosti.

Podľa svätého Hieronyma svätý Jozef poznal a ctil si čistotu Panny Márie, ale rozumom nevediac pochopiť tajomstvo, mlčky ho schoval do svojej duše.

Modlitba: Prosím ťa, najdrahšia Panna Mária, vypros mi u Boha milosť, aby som verne mohol(a) nasledovať svätého Jozefa v plnení si svojich každodenných povinností. Vypros mi silu, aby som ho vždy ctil(a), miloval(a) a s radosťou nasledoval(a). Prosím ťa i o to, aby som sa stal( a) dobrým nástrojom v rukách Božích, a vždy oddane spolupracoval(a) na spasení svojom i svojich blížnych. Amen.

4. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. (Mt 1,19)

Kto by mohol opísať duševný stav svätého Jozefa, keď videl, že Mária, jeho snúbenica je v požehnanom stave. Dušu mu rozrývali rôzne myšlienky. No vždy znova sa pred ním vynárali jej príkladné cnosti a musel uznať, že tu nemôže byť ani reči o hriechu. Prišlo mu však na myseľ, ako obstojí pred zákonom? Neustále musíme obdivovať múdrosť tohto spravodlivého muža, ktorý svoju pochybnosť odstránil od seba tak, že nevynášal žiadny rozsudok a všetko ponechal na Božiu vôľu.

Nesúďme nikdy svojho blížneho, akokoľvek by okolnosti svedčili proti nemu. Zažeňme podozrievajúce myšlienky z mysle a ponechajme vec na rozhodnutie vševediaceho Boha. Ak chceš ušetriť seba i svojich blížnych od mnohých a často nenapraviteľných chýb, nehovor a nesúď zbrklo! Nevynášaj nad nikým unáhlený rozsudok.

Modlitba: Svätý Jozef, prosím ťa pre lásku a šetrnosť, s akou si sa choval k Panne Márii, získaj mi milosť, aby som sa nikdy neprehrešil(a) neláskavým odsudzovaním a ohováraním svojich blížnych, ale aby som vždy vedel(a) obhájiť ich česť a dobré meno. Amen.

5. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel. (Mt. 1,20)

Aká to bola veľká česť pre Jozefa! Boh ho uznal za hodného, aby bol snúbencom Panny, ktorá počala z Ducha Svätého a stala sa Matkou Božou. Ale uvažujme aj o tom, že Jozef svojou múdrosťou a statočnosťou sa stal hoden tohto vysokého úradu, ktorým ho Pán poveril. Ľudia sa obyčajne vo všetkom prenáhlia, ale Jozef vedel opanovať svoje srdce a svoju dušu. Dlhý čas trpezlivo uvažoval a vtedy "zjavil sa mu anjel Pánov vo sne."

Učme sa z jeho príkladu a dobre si všetko uvážme skôr, ako by sme niečo povedali alebo vykonali. A skôr, ako by sme niekoho odsúdili čo aj len v srdci, najmä ak je reč o cti spolublížneho, dobre uvažujme. Nikdy nesúďme unáhlene a s hnevom v srdci. Často, keď sme už vyčerpali všetky možnosti, keď sme už zapojili a privolali na pomoc rozum i vôľu a napriek tomu sme nedospeli k žiadnemu výsledku, vtedy príde zvyčajne pomoc od Boha. Ako sa musel cítiť svätý Jozef, keď sa mu zjavil anjel. Tak poteší Boh všetkých, ktorí obstoja v životných skúškach. Pokoj a tiché šťastie, ktoré sa nám rozleje v srdciach, to je najkrajšia odmena. A Pán nikdy nezabudne na svojich verných.

Keď budeme teda kedykoľvek v živote vystavení tvrdej skúške, keď nás sužuje čosi, čo je nad naše sily vyriešiť, spoliehajme sa vždy na Božie rozhodnutie a naňho nechajme aj zdanlivo neriešiteľné veci. On pomôže na príhovor svätého Jozefa tam, kde už zlyhá každá iná pomoc.

Modlitba: Svätý Jozef, ty ktorý si bol vo viere vždy stály a pokojne si pretrpel skúšky, ktorými skúšal Pán tvoju vernosť, oroduj za nás, aby sme sa nikdy a ničím nedali zviesť z cesty spravodlivosti, ale aby sme podľa tvojho príkladu pokojne prijali kríže života z rozhodnutia Pánovho. Pros za nás, aby sme sa vždy zverili so svojimi starosťami jemu a z jeho rúk vedeli prijať i konečné rozhodnutie. Amen.

6. "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého." (Mt 1,20)

Syn Dávidov, potomok kráľovského proroka v duchu predvídal večnú ríšu jediného svojho potomka a poznal zasľúbenie, že z jeho rodu príde Spasiteľ. Jozefovi pripomínal jeho pôvod veľké veci, ktoré sa mali stať v jeho rodine. "Syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého." Bol teda hoden vziať si ju za manželku, lebo Boh mu zveril opateru nebeského pokladu. A syn Najvyššieho ho chcel mať za pestún a a ochrancu. A to bola hodnosť, ktorú musel prijať.

Možno aj my sa niekedy ocitneme v položení podobnom Jozefovmu. Možno nás niekedy prepadne najvyššia úzkosť a ťažkosti sa nám budú zdať nezdolateľnými. Vtedy všetko ponechajme na Boha. Nezaoberajme sa v mysli neustále iba svojimi ťažkosťami, ale odovzdajme sa plne do Božej vôle, bez rozčúlenia, bez pocitu neistoty, tak, ako to urobil svätý Jozef. Skúška pominie a my pochopíme a precítime krásnu nádej, ktorú nám vnukne rozhodnutie Najvyššieho. Kto takto koná, ten si líha v žiali, ale vstáva s nádejou a v radosti. 

Podľa slov svätého Bernarda sám Pán Ježiš si zvolil svätého Jozefa, tohto verného sluhu Božieho, aby bol tešiteľom jeho Matky a jemu pestúnom a pomocníkom vo veľkom diele ľudského spasenia.

Modlitba: Svätý Jozef, vzdávam vďaky Bohu a teším sa z potechy, ktorou sa naplnilo tvoje srdce, keď si sa anjelovým zvestovanim dozvedel tajomstvo vtelenia Syna Božieho. Šťastný je každý človek, ktorý s takouto pokojnou mysľou prijíma všetky životné rozhodnutia. Prosím ťa, vypros túto milosť aj mne, nech vždy v živote robím iba dobré skutky a nech všetku pomoc a potechu v živote i vo všetkých ťažkých skúškach čerpám iba od Boha. Amen.

7. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov. (Mt 1,21).

Keď svätý Jozef počul anjelovo zvestovanie, otvorili sa mu oči a videl aká veľká česť je pre neho byť mužom Márie. On je vyvolený byť pestúnom syna Božieho. on bude mať právo dať meno Božiemu dieťaťu, to meno, ktoré bude jasne hlásať, aké je to dieťa a čo má z neho byť. Teraz už pochopíme, prečo bol Jozef mlčanlivým.

Vo svätom písme sa spomína iba jediné slovo, ktoré vyriekol, ale tým jediným slovom povedal viacej, ako všetci proroci Starého zákona i ako učitelia Nového zákona, keď povedal, že meno nemluvniatka bude Ježiš. Proroci predpovedali, čo sa stane v budúcnosti; vedeli, kedy a načo má prísť Vykupiteľ, ale jeho meno nevedel predpovedať ani jeden. Neskôr apoštoli i cirkevní učitelia písali, kázali, trpeli, ba obetovali i život preto, aby vysvetľovali, šírili a bránili vieru v mene Ježišovom. 

Svätý Pavol a svätý Bernard hlásali, že pre nich naveky bude najdrahšie iba jedno meno: Ježiš. Robme teda ako svätý Jozef: hľadajme Ježiša, myslime na neho, slúžme mu a žime iba preňho. Tak sa od neho

nikdy neodlúčime a ostaneme my v ňom a on v nás.

Modlitba: Nekonečný, milosrdný a láskavý Bože, dopraj mi milosti, aby som vždy s dôverou vzýval(a) najsvätejšie mená: Ježiš, Mária, Jozef. Nech mám na perách tieto mená aj vtedy, keď moja duša bude opúšťať tento dočasný pozemský príbytok. Amen.

Ježiš, Mária, Jozef, vám oddávam srdce i dušu!

Ježiš, Mária, Jozef, stojte pri mne v smrteľnom boji!

Ježiš, Mária, Jozef, nech sa lúči moja duša s vami v pokoji!

8. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal anjel a prijal svoju manželku. (Mt.1,24)

Medzi skutkami svätého Jozefa vynikajú najmä dva: skromnosť a poslušnosť. Čo anjel povedal, to on bez otáľania, odporu a ochotne mobil. Je to obdivuhodná skromnosť a ochotná poslušnosť. Ako vysoko stoja tieto duševné vlastnosti nad ľudskou múdrosťou a vypočítavosťou. Ak nám Boh dá na vedomie svoju vôľu, vtedy nikdy nepochybujme o jej správnosti a nikdy neotáľajme s jej uskutočnením. Poslúchnime aj iné dobré a múdre rady, ktoré môžu prispieť k blahu nás, alebo našich najbližších. Nech je nám v úzkostiach múdrosťou mlčanie a svetlom Božie slovo. Iba takto sa zbavíme ťažkostí, odstránia sa prekážky a splnia sa nám všetky žiadosti a zámery nad očakávanie.

Modlitba: Svätý Jozef, prosíme ťa, vypros nám milosť, aby sme mohli porozumieť, že nezvratnú lásku

k Bohu nám môže zachovať len to, že sa s radosťou podrobíme jeho svätej vôli a denne mu prinesieme obeť sebazaprenia, ktorú mu môžeme dokázať iba vernosťou a skutkami. Amen.

9. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaretu do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu. (Lk 2,3)

Svätý Jozef ide do Betlehema. Poslúcha, hoci by mal, rozkazovať, pretože je kráľovským potomkom. Hoci by mal sedieť na kráľovskom tróne, žije medzi pospolitým ľudom. Vernosť a sloboda nezávisia od spoločenského stavu. Niekto zdanlivo stojí nad všetkými, ale v skutočnosti je bábkou pre všetkých. Stáva sa, že niekto je prvým, hoci podľa zásluh by mal byť na poslednom mieste. Človek i na tom poslednom mieste a najnižšie postavený, môže byť takým slobodným a veľkým, ako keby sedel na tróne. V Božích očiach a v očiach anjelov stál Jozef na najvyššom mieste medzi svojimi vrstovníkmi. Rozhodoval o osude Svätej rodiny, ale vždy sa pritom riadil vôľou a rozhodnutím Najvyššieho.

Ak sa chceš stať veľkým, staň sa najprv slobodným a nezávislým. Keď chceš dosiahnuť vážnosť a úctivosť, keď chceš mať trvalý a účinný vplyv na ľudí, buď ponížený a poslušný. Pyšný človek sa protiví Bohu i ľuďom. Snaž sa robiť každému dobre a nazhromaždíš si silu a slobodu, aby si mohol brániť úctu Božiu a blahobyt svojho blížneho.

Modlitba: Svätý Jozef, ty si vždy bez odporu poslúchol príkaz, daj, aby som bol( aj rovnako poslušný(a) a aby som vždy dokázal(a) stáť na strane pravdy a spravodlivosti. Prosím ťa, daj mi však dosť sily rozoznať pravdu od lži a vyhýbal sa pochlebovaniu. Daj, aby som vždy rozoznal( aj správny smer i cieľ svojej cesty. Amen.

10. Odišiel teda, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. (Lk 2,5)

Cesta do Betlehema bola pre Máriu veľmi namáhavá. Úlohou svätého Jozefa bolo nájsť prístrešie, kde by sa po príchode utiahli. Ale tí zdatnejší a ničím nezaťažení ľudia, ktorí išli spolu s nimi ich dávno predbehli a zaujali všetky miesta. Betlehem bolo mesto Dávidovo a v tomto meste nenašiel Jozef ani jediný hostinec ani dom, kde by sa ubytovali, alebo kde by našla prístrešie Matka Kráľa kráľov. A predsa sa nežaluje, nereptá. Ani Mária nebúri pokoj jeho duše nárekom, ani sťažnosťami. Boli chudobní a ani výzorom sa nemohli radiť medzi zámožných, nuž im zostalo miesto posledných - Boží syn nenájde nikde miesto, iba na najchudobnejšom a odľahlom mieste, kde sa uchýlia pred nocou tí najúbohejší so svojimi zvieratami.

Nesúďme nikdy podľa zovňajšku. Hoci svet vždy miloval a miluje bohatstvo, oslňujúci výzor a skvelé oblečenie, nikdy sa nehanbime za to, že sme chudobní. A nikdy neodožeňme od svojich dvier biedne oblečeného a unaveného človeka. Možno práve v ňom prichádza k nám betlehemské dieťa a prosí nás o dobro a o súcit. Nech našu veľkosť nikdy nemerajú peniazmi, ale dobrotou srdca!

Modlitba: Preblahoslavená Panna Mária a svätý Jozef, vyproste mi od Boha milosť, aby som i ťažkosti

prijal(a) podľa vášho svätého vzoru ako od Boha pochádzajúce, ktoré budú slúžiť a prispievať k môjmu posilneniu. Kiež som vždy presvedčený(á), že Boh na tých, ktorých miluje zosiela i kríže, ale vždy im pomáha na dlhej životnej ceste niesť a uniesť ich váhu a po smrti odmení ich podporu. Amen.

11. Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. (Lk 2,16)

Pozrime sa na Jozefa, aký je šťastný pri jasliach, v ktorých leží nemluvniatko. Božie dieťa sa usmieva a pozerá na neho. A svätý Jozef zabudol na všetky útrapy, minulé i budúce. Vidí iba prítomnosť a svoju radosť i vďaku vyjadruje mlčky - v očiach sa mu však zračí ten krásny pokoj srdca, ktorým je naplnené celé jeho vnútro pri pohľade na dieťa. Veď on bude v budúcnosti jeho tichým ochrancom a sprievodcom.

Sú chvíle v živote, ktoré nemožno vysvetliť. Sú deje, ktoré nemožno vyjadriť nijakým zmyslovým znakom. V takomto položení bola i duša svätého Jozefa pred Ježiškovým narodením. Vyzýval ho, očakával ho a poklonil sa mu mlčky. Aká obdivuhodná je táto mlčanlivosť! Teraz z neho vyžaruje iba ticho a láska. Ale príde čas, a skutkami vyjadrí svoju múdrosť a božskosť, zo skutkov sa bude skvieť jeho všemohúcnosť.

Svätý Bernardín Sienský hovorí: Ak Mária delí tie milosti, ktoré Boh dáva ľuďom, koľkými milosťami zahrnula svojho tichého a láskavého snúbenca, ktorého vrúcne milovala, a ktorý celou dušou miloval ju.

Modlitba: Všemohúci a večný Bože, žiadam si na orodovanie svätého Jozefa takú milosť, aby som vždy v živote stál(a) pri mojom Spasiteľovi. Veď cítiť, že patrím do spoločenstva tých, ktorí ho ustavične hľadajú a túžia byť v jeho blízkosti, to je najkrajšia odmena. Nech stratím čokoľvek v živote, len nikdy nie svoju vieru a lásku k nemu. Nech moja duša vždy žije v jeho láske. Amen.

12. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš. (Mt 1,25)

Ježiš je tu nazvaný prvorodeným Synom Márie. Jozef bol manželom Márie a Ježišovým otcom len v očiach sveta. A hoci bol iba Ježišovým pestúnom, mal voči Božskému dieťaťu všetky práva a povinnosti ale i výhody a starosti. Predovšetkým on bol povolaný dať dieťaťu meno. To bola úloha, ktorá vyzdvihla svätého Jozefa nad patriarchov, prorokov, apoštolov a učiteľov viery. Meno Ježiš bolo jediné slovo, ktoré podľa Svätého Písma Jozef vyslovil. Z toho môžeme pochopiť, ako mu znelo toto slovo v srdci po celý jeho pozemský život.

Modlitba: Svätý Jozef, vypros mi, prosím ťa, aby som i ja mohol(a) poznať Ježiša! A budem ho môcť dokonale poznať iba vtedy, keď len on zaujme prvé miesto v mojom srdci. Keď ho budem mať v ústach, v mysli, v srdci, v skutkoch, v náklonnostiach, v reči, keď ho denne ponesiem na rukách. Ó, kiež by som mohol(a) všetko svoje úsilie, všetku ctižiadosť, a celé svoje šťastie vložiť do služby Ježišovi a jeho svätej cirkvi!

Spomeň si na nás sv. Jozef a podporuj nás svojim orodovaním u Ježiša, tvojho Chránenca. Amen.

13. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi. (Lk.2,22)

Tu sa stretávame s uznaním zákonného práva svätého Jozefa k Ježišovi, synovi Panny Márie. Skutočným Ježišovým otcom je ten, ku ktorému sa on tak často obracia: "Otče môj, ktorý si na nebesiach!" Ale sv. Jozef má zodpovednosť za dieťa tu, na zemi. Aj evanjelista spomína, ako sa Jozef a Mária spolu starali, ako predstaviť Ježiša Bohu. To, čo spolu dostali, to spolu niesli, aby to obetovali Pánovi. Tak to predpisoval Mojžišov zákon.

Učme sa z toho, ako máme používať Božie dary. Rozum, vôľa, zdravie, telesná sila, zrak, sluch, telo, duša, krása - to sú všetko dary Božie, ktoré máme využívať na slávu Božiu a v jej službe. A Ten, ktorý nám tak hojne nadelil tieto milosti nás raz za našu obetu odmení.

Modlitba: Svätý Jozef, snúbenec najsvätejšej Panny, ty stojíš tak blízko pri žriedle všetkých milostí! Vypros mi u tvojho Božského Syna čistotu úmyslu podľa jeho najsvätejšej vôle. Vypros mi u neho, aby som všetko robili aj pre neho, vo všetkom hľadal(a) aj jeho a so všetkým sa priblížil(a) len k nemu. Chcem urobiť všetko, aby som ho lepšie spoznal, viac si ho zamiloval a stal sa jeho verným služobníkom.

14. Zaniesli Ježiša do Jeruzalema, aby dali obeť, ako je povedané v zákone Pánovom: pár hrdličiek alebo dve holúbätá. (Lk. 2,24) 

Potomok judských kráľov tak schudobnel, že nemohol obetovať iné, iba dar chudobných. Ale nemal príčinu sa preto hanbiť, lebo bol bohatší ako najzámožnejší králi, bol bohatší, ako boli Dávid a Šalamún v čase svojej najväčšej slávy. Mal najväčšie bohatstvo: Máriu a Ježiša. Podľa ľudských meradiel je chudobný, lebo nemá žiaden svetský majetok. Ale v skutočnosti je najbohatší z ľudí na zemi - Mária je jeho manželkou a Ježiš, ktorého ríša je bez konca a bude trvať ako slnko a mesiac, je jeho synom.

Rozjímame teda, či nás môže chudoba ponížiť. Som chudobný? Som, lebo nebažím po bohatstve, lebo Boh chce, aby chudoba bola mojím bohatstvom. Takto je človek zbavený pút, ktoré ho robia závislým na bohatstve, na peniazoch, robia z neho otroka bohatstva. Položenie, v ktorom sa nachádzam mi vybral Boh- takto sa môžem lepšie podobať Jozefovi a Márii, ktorí tiež nevlastnili žiadne bohatstvá, iba vzájomnú lásku a úctu.

Modlitba: Prosím ťa, svätý Jozef, vypros mi milosť, aby ma príklad tvojej chudoby viedol k nasledovaniu. Nech sa moje srdce neupriamuje iba na pozemské a pominuteľné veci, nech ho neláka bohatstvo a sláva, ale nech vždy vidím vyšší ciel, ktorým je pre mňa a pre moju nesmrteľnú dušu môj Pán. Kto ťa, Pane, skutočne miluje, ochotne zaprie sám seba, zriekne sa všetkého pominuteľného a vyberie si fa za najvyšší ciel svojho pozemského putovania.

15. A rodičia priniesli malého Ježiška, aby ho obetovali podľa predpisu zákona. (Lk 2,27)

Sväté písmo potvrdzuje, že rodičia niesli dieťa do chrámu. Jozef sa teda spolu s matkou Ježiša zúčastňuje tohto obradu a získava tak možnosť byť prítomným pri veľkom vykupiteľskom diele. Mnohí ľudia sa domnievajú, že dôležité postavenie a hodnosti oslobodia človeka od všeobecných povinností, že takto sa už možno povzniesť nad všeobecné zákony. Svätý Jozef takto nerozmýšľal, podľa Svätého písma bola tu reč o takom zákone, ktorý sa na svätú rodinu nemohol vzťahovať. Aké očisťovanie potrebovala tá, ktorá vstúpila do života nepoškvrnená a ktorej panenská čistota žiarila nad dieťaťom

ako drahokam najvyššej ceny. A Jozef a Mária jednako dodržujú zákon. Idú v predpísaný deň do chrámu, aby vyplnili príkaz, ktorý Máriu postaví do radu ostatných obyčajných matiek.

Boh vie krásne zrovnať plnenie povinností, ktoré sa od nás žiadajú v živote so stálym a verným plnením Božích a cirkevných príkazov. Božia vôľa sa zjavuje aj v zákonoch a príkazoch, ktoré musíme všetci rešpektovať a iba vtedy sa prejaví múdrosť a pokora človeka, keď vie bez reptania prijať vôľu Božiu.

Modlitba: Svätý Jozef, oroduj za mňa, aby som zo srdca ľutoval( aj všetko, čoho som sa dopustil( a). Vypros mi milosť, aby som vždy porovnával( aj svoj život s najsvätejšou vôľou Božou svedomitým zachovávaním Božích a cirkevných príkazov. Ty vieš, že Boh žiada odo mňa túto obeť, lebo je to svedectvo lásky k Bohu a cesta k hodnotnému a pokojnému životu. Amen.

16. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. (Lk.2,33)

Čo bolo príčinou toho, že Mária a Jozef žasli nad tým, čo ľudia hovorili o Ježišovi? Veď krásne o ňom vraveli už Simeon a Anna. Vedeli, že Ježiš bude nad iných veľkým, i to vedeli, že jeho meno bude nad všetkými inými, keď mu na príkaz Boží dali meno Ježiš. Určite sa však divili tomu, že aj iní poznajú a vyznávajú tajomstvo veľkosti Božského dieťaťa.

Nech sa nám nikdy nezdá, že iní lepšie a viac milujú a ctia Boha ako my. Radšej sa spytujeme samých seba: milujeme ho skutočne úprimne? Naozaj z celého srdca hľadáme jeho úctu a slávu, alebo sa iba snažíme kohosi napodobňovať a byť ako on? Ak však hľadáme naozaj úprimne a vyznávame z celého srdca, potom robíme over a viac ako tí, ktorých obdivujeme, alebo ktorým závidíme. A hoci by nás i svet nepoznal, ba často ani tí, ktorí sú nám najbližšie, keď sa nik nestará o nás a o naše zámery, vtedy môžeme najviac prispieť k rozmnoženiu Ježišovej, úcty. Nie ten dáva viac, kto veľa dáva, ale ten, kto dáva nepoznaný a z celého srdca.

Modlitba: Vypros mi svätý Jozef, aby som čím ďalej tým väčšmi miloval( aj Ježiša a pracoval( aj na svojom zdokonalení v spasiteľných predsavzatiach. Lebo viem, že takto viacej urobím na poctu a slávu Božiu, ako by som urobil( aj viditeľnými skutkami. Amen.

17. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. (Lk 2,39)

Mária a Jozef iba preto opustili svoje obydlie, aby urobili, čo žiadal zákon, a potom sa vrátili do svojej samoty. Milujeme aj my tichosť a pokoj utiahnutého života? Vypĺňame si presne, čo žiada povinná úcta k Bohu a láska k blížnemu? Jozef a Mária sa len potom vrátili do Nazareta, keď všetko zakončili podľa Pánovho zákona. Ako často sa vychvaľujeme dobrým skutkom, ktorý sme urobili a žiadame, aby ten, komu bol urobený, vrátil nám, čo sme preňho vykonali. Teda skutok ako dlžoba. Chráňme sa sebaklamu, chvály a vyzdvihovania vlastnej osoby a úlisnosti, ako najväčších nepriateľov, Držme sa v úzadí, milujme samotu a zostaňme utiahnutí, kým nám Božia vôľa nenaznačí, kde by sme mohli byť našim blížnym užitoční a vykonávať príkladný apoštolát.

Modlitba: Svätý Jozef, ty si vzor vnútorného v Bohu skrytého života, oroduj za nás a vypros nám milosti, aby sme čím dôkladnejšie mohli svoje srdcia očistiť od pozemských škvŕn. Aby sme milovali skrytosť a pomocou vnútornej modlitby hľadali aj našli blaho vo vnútornom spojení s Ježišom. Amen.

18. Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil. (Mt 2,13)

Anjel Pánov sa zjavil Jozefovi vo sne. Ale čo značí sen? Je rozumné sa kvôli snu odhodlať na taký vážny krok? veď toto dieťa je -Boh! Naozaj niet iného spôsobu, ako sa zbaviť tyranovej zlosti iba útekom? A po úteku bude nasledovať dlhá neistá doba. "Zostaň tam, kým ti nedám vedieť." Ale bol to predsa rozkaz - rozkaz z neba. Nuž aká by to bola nezodpovednosť nevyplniť ho. Čo teda robiť? Na ktorú stranu sa prikloniť? V tejto vážnej chvíli podrobil Jozef rozum a náklonnosť viere. Nenechá zvíťaziť pocit strachu, potlačí v sebe úzkosť a koná. Zodpovedne a podľa Božej vôle.

Aká to bola vznešená, pokojná, obdivuhodná rozvaha, ktorá nečakala na dôvody, ani dôkazy a premohla všetky vášne! Buďme i my bedliví, vnímajme vnuknutia, ktorými nás podporuje Božia milosť v každej chvíli. Len tak predídeme prenáhleniu, ktoré prináša pobúrená myseľ.

Modlitba: Svätý Jozef, prosím ťa pre radosť, ktorú si zažil, keď si mohol pestovať Ježiška a pre anjelskú lásku, ktorú si mal v srdci voči svojej najčistejšej snúbenici, vypros mi schopnosť, aby som sa nikdy neznížil(a) k ľahkomyseľnému konaniu. Nech sa nikdy neodhodlám na nič, čo môže uškodiť môjmu spaseniu, alebo spáse mojich blížnych. Amen.

19. On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.(Mt 2,14)

Obdivuhodná je Jozefova nekonečná poslušnosť. Anjel prehovoril, on vstal a vybral sa so svojimi drahými na dlhú a nebezpečnú cestu do cudziny. Nevedel, čo ho čaká, koľko bude trvať cesta a aký bude jej cieľ. Keď sa niekde chystáme, koľko len uvažujeme, rátame, koľko času stratíme zbytočne rôznymi kombináciami. Keby sme sa naučili vždy a všade plniť Božiu vôľu a počúvali hlas srdca, mali by sme dosť času a všetko. Zmizli by často umelo vytvorené ťažkosti a všetko by bolo zrazu ľahšie a splniteľnejšie. Kto sa naučí podľa príkladu svätého Jozefa poslúchať, toho minú všetky neprekonateľné

ťažkosti.

Modlitba: Svätý Jozef, prosím ťa, kiež ma na ceste do večnosti, na ktorej ešte stretnem mnohých nepriateľov, vždy sprevádza Ježiš a Mária. Ak ma budú oni viesť, prekonám všetky ťarchy života, ba prijmem i smrť bez strachu a váhania. Toto nech dosiahnem na tvoje sväté orodovanie, skrze nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.

20. Tam zostal až do Herodesovej smrti... (Mt 2,15) 

Týchto niekoľko slov so Svätého písma potvrdzuje fakt,  fakt, že svätá rodina odišla do Egypta. Vieme si však predstaviť chudobného remeselníka, ktorého zaženie osud do cudzej krajiny bez nástrojov, ktoré ho živia bez znalosti reči? V Betleheme mal zostať iba niekoľko dní, ale koľko dní má zostať v Egypte? To mu nikto nepovedal. Anjel mu oznámil: "Zostaň tam, kým ti nedám vedieť." Keďže ich budúcnosť bola neistá, usadili sa s Máriou zasa len dočasne. Ale tento stav nebol dočasný - trval dlhší čas.

Ako by sme sa my dnes rozhodli, keby sme mali opustiť počas noci príbytky, zobrať len to najnutnejšie a prekonať strach o svojich najbližších? Iste by to zmenilo cely, náš život a porozmetalo všetky ustálené zvyklosti. Dokázali by sme to urobiť bez reptania pre Cirkev, pre svoju vieru, pre svojich blízkych? Čo by nám pomohli známosti, špekulácie, rôzne rady? Iba v Božej ruke by sme našli pomoc, ktorej sa možno vždy chytiť a ktorá vedie bezpečne i cez úskalia.

Modlitba: Prosíme ťa, svätý Jozef, ty, ktorý si tak trpezlivo nosil ťarchy života, oroduj za nás, aby nás nič neodvrátila od verného plnenia Božej vôle. Daj, aby sme vytrvalo a trpezlivo kráčali po ceste spasenia, trpezlivo znášali biedy a utrpenia života, ale nikdy sa nezriekli Boha a svätej Cirkvi. Amen.

21. Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: "Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa už pomreli." (Mt 2,19-20)

Míňali sa dni, týždne, mesiace a čakaný anjel neprichádzal. Iný človek by bol stratil vieru a nádej v splnenie sľubu a bol by sa nastálo usadil v Egypte. Veď tam bývali mnohí: Židia, ktorí zaiste radili svätému Jozefovi, aby nesledoval ich príklad. Iste tvrdili, že veď ani oni sa nezriekli starej vlasti, svätého mesta; aj city ich sŕdc smerujú k chrámu jediného Boha, a jednako postavili si šiatre a zostávajú nastálo na tejto pohostinnej pôde. Ale Jozef naďalej očakával splnenie anjelovho sľubu a dúfal v sľúbený návrat rodiny.

Nikdy sa neviažme k jednému miestu, úradu, povolaniu, akoby sme tam mali zostať naveky. Buďme vždy pripravení zanechať výhodné miesto, prácu. Nikdy nereptajme, ak sme si prosili nejakú milosť, namáhali sme sa dosiahnuť nejakú čnosť a doposiaľ sa tak nestalo. Naša práca, úsilie, modlitby sa nám zrazu zdajú bezvýsledné, zbytočné. Zahorkneme, pretože sa nám naše prianie presne podľa želania nevyp1nilo. Často si dokonca myslíme, že sme sa stali obeťou klamu. Ale nie je tomu tak. Je to vždy iba skúška našej viery, pevnej vôle a oddanosti Bohu. Naša prosba bude vyslyšaná, odrazu príde deň, nastane situácia, kedy spoznáme, že milosť Božia bola s nami po celý čas pochybností a odrazu vieme, že obávaný Herodes už zomrel, že zmizla prekážka, ktorá nám tak úporne stála v ceste.

Modlitba: Daj nám, Pane a Bože náš, na orodovanie svätého Jozefa tej milosti, aby sme vyhnali zo svojich sŕdc prílišnú starosť o budúcnosť, ale aby sme sa celkom oddali tvojej najsvätejšej prozreteľnosti a usilovali sa robiť to, čo sme pred Tvojou Velebnosťou uznali za dobré. Amen.

22. On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. (Mt2,21) Opäť vidíme skromnú, úprimnú, dôvernú poslušnosť Jozefa. Len čo odznel anjelov hlas, hneď vstal. Jeho poslušnosť je rýchla a bez vzdoru. Ako poslušne prišiel, tak sa aj v poslušnosti a v pokore svojho srdca vrátil. A prišiel do zeme Izraelovej. Ako stručne je povedané o jeho ceste, ale koľko na nej svätá rodina zakúsila. Cesta do Egypta bola spojená s nepríjemnosťami a utrpením, ale cesta do Judey musela byť určite ešte ťažšia. V čase prvého cestovania bolo dieťa ešte malé, ľahké, ale keď sa vracali, bolo ešte prislabé, aby zvládlo cestu peši a isto ťažké na nesenie. Ale obetavosť dobrého pestúna nepoznala hraníc. Pokojne, trpezlivo a neúnavne pomáhal matke i dieťaťu. Zabudol na vlastné útrapy a staral sa iba o tieto najdrahšie bytosti, ktoré mu boli zverené. Cesta bola ťažká a nebezpečná, pod nohami neustále horúci piesok. Ale trpezlivosť a Jozefova vytrvalosť premohli všetko. Je patrónom, ochrancom a príkladom tých, ktorí bojujú s neresťami, návykmi. Keďže sám zakúsil v svojom pozemskom putovaní veľa, určite uzná biedu druhých.

S plnou dôverou sa môžeme k nemu utiekať vo všetkých ťažkostiach, veď i svätá Cirkev sa k nemu modlí: "Nech nám pomáhajú, prosíme Pane, zásluhy ženícha tvojej najsvätejšej Rodičky, aby nám na jeho príhovor bolo udelené to, čo naša dostatočnosť neobsiahne."

Modlitba: S detinskou dôverou sa odporúčame do tvojej ochrany, ó svätý Jozef! Buď pre nás vždy útočišťom, keď ti predkladáme svoje prosby, radcom v pochybnostiach a potešiteľom v zármutku. Tebe sa oddávame telom i dušou a prosíme stoj pri nás najmä v hodinu smrti. Buď nám prostredníkom v obtiažnych prípadoch života, v každej potrebe a ťažkosti. Amen.

23. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. (Mt2,22)

Boh nás obdaril rozumom a my ľudia musíme vedieť tento drahocenný dar užívať. Boh nám dáva vnuknutia, výzvy a ak ich nepočúvneme, ak nezapojíme rozum i srdce spoločne a správne neuvážime, aká je to výzva a čo pre nás znamená, odvrhneme od seba hlas, nepočúvneme výzvu, lebo sme sa nenaučili byt' rozvážni a múdri. Svätý Jozef keď počul, že po Herodesovi nastúpil na trón jeho syn Archelaus, i keď nebol učený, vlastným rozumom usúdil, že je neisté ísť bývať do krajiny, ktorá mu je podriadená, pretože syn určite nebude iný, ako bol otec.

Sú ľudia, ktorí všetko odsúdia, ohovoria, nič im nie je dobré. Ich opakom sú tí, ktorí bez rozmyslu, strmhlav všetko odobria. Prví majú málo lásky a srdca, tí druhí málo múdrosti a ducha. Pán Ježiš povedal: "Nesúďte!" Čiže chráňte sa ohovárania a vynášania zlých súdov. Svätý Pavol nás zas nabáda: "Duchaplný človek si všetko rozváži." Naučme sa triezvo rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, čo je pravda a čo lož, kto je náš skutočný priateľ. Boh pomáha len takým, ktorí Jeho pomoc dôverne žiadajú a chcú si pomôcť aj sami. Nemôžeme sa však spoliehať viacej na svoju silu, ako na Božskú pomoc.

Modlitba: Svätý Jozef, ktorý si Ježiša tak múdro vodil tŕnistými cestami života, buď prosíme ťa, aj našim vodcom, aby sme zle nesúdili našich najbližších, ale aby sme, vyprosiac si radu, vo všetkom hľadali Boha, nikdy sa neschýlili z cesty Božích príkazov, a tak si zaslúžili stať sa obyvateľmi ríše večného blahoslavenstva. Amen.

24. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret. (Mt2,23)

Aké sú naše dni často ťažké! Koľko ráz myslíme, že je nad naše sily uniesť všetky tie každodenné drobné trápenia a starosti. Pozrime sa na svätého Jozefa v Nazarete. Ťažko si zarába na každodenný chlieb, ale cíti sa blažený, pretože sa môže starať o Matku a Dieťa a oni sa mu za tie každodenné starosti bohato odmeňujú láskou, úsmevom. Keď sa všetci spoločne stretnú, očarení počúvajú otázky dieťaťa a pokojne, radi mu odpovedajú na nich. Sú jeho prvými učiteľmi a malý Ježiš s radosťou prijíma každé ich slovo.

Hľadajme už tu na zemi pokoj a v drobných radostiach a  nachádzajme útechu z horkosti života. Ten, kto nájde vlastnú duševnú vyrovnanosť, kto je dobroprajný, dobrosrdečný a obetavý voči svojej rodine, ten nájde v rodine vždy zázemie, ktoré mu nič nemôže vynahradiť a kde vždy prekoná úskalia života. Čokoľvek nám prinesie budúcnosť, vždy sa s dôverou oprime o Ježiša a Máriu a budeme blažený, ako svätý Jozef.

Modlitba: Ó, svätý Jozef, ktorý si bol blaženejší v jednoduchom Nazaretskom domčeku, ako mnohé kniežatá vo svojich palácoch, lebo si bol už tu na zemi vnútorne spojený s Bohom, vypros nám milosť. aby sme mohli žiť vo vnútornom spojení s Ježišom a Máriou. A aby sme takto pripravení boli hodní oslavovať Boha na veky. Amen.

25. Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. (Lk2,41)

Obdivujeme, ako skromne, ale skrúšene sa stará svätá rodina o plnenie Božieho zákona. Naoko to nie je nápadné, lebo veď Jozef, Mária a Ježiš plnia len obyčajné povinnosti. Robia len to, čo musí robiť každý pobožný človek. Nieto nijakého zjavného znaku, ktorým by sa líšili od iných ľudí. Neukazujú svetu nič zvláštne, nič nápadné. Konajú si svedomite najdôležitejšie povinnosti kresťanského života, dodržiavajú Božie a cirkevné prikázania.

Buďme preto vždy dôslední v plnení si bežných, každodenných i kresťanských povinností. A potom, ak je Božia vôľa taká, že si nás vyvolí pre väčšie veci, dá nám vždy včas znamenie: pocítime jeho vôľu, ktorá nás usmerní tam, kde to bude Jemu k sláve a nám na úžitok našej duši.

Modlitba: Pros za nás, svätý Jozef, aby sme poznali, čo je skutočná, pravdivá svätosť života, aby sme tak mali na zreteli dokonalé plnenie svojich každodenných povinnosti. Nech Božia vôľa tvorí naše myšlienky a naše slová. Nech Božia sláva je našim cieľom a láska k Bohu vzpruhou našich skutkov. A nech sa vždy všetko deje v mene Otca i syna i Ducha Svätého. Amen.

26. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávnosti skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. (Lk 2,42-43)

Ako sa to mohlo stať, že Jozef ani Mária nezbadali, že Ježiš nie je s nimi? V Jeruzaleme bolo na slávnostiach veľa ľudí a pútnici nechodievali všetci spolu, ale rozdelení na ženy, mužov a deti. Mária sa pridružila k ženám Jozef šiel medzi mužmi a malý Ježiš mohol ísť s jedným, alebo s druhým rodičom. Prečo sa to teda stalo! Prečo zadal Ježiš takú príčinu k bolestnej starosti svojich rodičov? Dal im priamu príčinu, aby vyjadrili strach oňho i nežnú, starostlivú lásku.

Koľko ráz sa to stane i nám - obyčajným ľuďom. Máme pocit, že sa skryl pred nami, stratil sa a dlho a bolestne ho hľadáme. Tieto skúšky vždy sledujú naše dobro, aby sme precitli, úprimnejšie sa venovali rozhovoru s ním, aby naše srdcia túžili ešte viac po ňom. Aby sme vždy pokorne prijali z jeho svätých rúk dobré i zlé.

Modlitba: Svätý Jozef, pamätajúc na svoju ľudskú krehkosť, nežiadame si, aby sme boli oslobodení od všetkého trápenia, ale radšej to, aby sme vďačne trpeli, čo dopustí na nás Božia spravodlivosť. Svoje utrpenie obetujeme za odpustenie hriechov, aby sme sa očistili od všetkých škvŕn, oslobodili sa od zlých náklonnosti, a tak boli čoraz podobnejší nášmu Spasiteľovi. Amen.

27. Nazdávali sa že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. (Lk2,44)

Jozef a Mária hľadali Ježiša medzi rodinou a známymi. Bolo to prirodzené. Museli podniknúť všetko, aby našli svoje stratené dieťa.

Keď nás stihne žiaľ, alebo prikvačí starosť, hľadáme útechu i pomoc najprv u rodičov, súrodencov, príbuzných, alebo u dobrých priateľov. Zväčša však darmo. Jediný, kto je vždy s nami a pri nás a kto trpezlivo čaká na naše zaklopanie je Ježiš. Vie, že musíme prísť, vždy prídeme, keď už vyčerpáme aj poslednú možnosť a opustia nás všetci blízki. Jozef a Mária hľadali Ježiša v pokore svojich sŕdc, obviňovali sa navzájom, že ho stratili. Po bolestnom hľadaní ho našli po troch dňoch v chráme. Aj my hľadajme v pokornej a stálej modlitbe v jeho dome to, čo nikde a u nikoho nemôžeme nájsť. Tu ho určite nájdeme - veď on na nás neustále čaká.

Modlitba: Svätý Jozef, prosíme ťa, keby sme niekedy stratili Ježiša, nauč nás hľadať ho v poníženosti a pokore. A nauč nás ho hľadať a nedať sa ničím odradiť aj vtedy, keby sa nám sto ráz naše hľadanie zdalo márnym, aj keby nás už opúšťali posledné sily. Na tvoj príhovor nech je náš návrat k nemu vždy vzácny a trvalý. Amen.

28. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali, Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. (Lk2,45-46)

Jozef a Mária vytrvalo hľadali dieťa. Vrátili sa preň späť do Jeruzalema, až ho konečne po trojdňovom hľadaní našli v chráme. Keď sa rodičia zjavili, Božie dieťa hneď zanechalo tých, ktorí žasli nad jeho múdrosťou a pripojilo sa k rodičom. A aká bola veľká ich radosť, keď ho znova držali v náručí a počuli jeho hlas!

Hľadajme Boha v modlitbe, neúnavne a stále. A ak sa nám zdá, že sme ho stratili, že sa nám vzďaľuje, neklesajme v horlivosti, ale sa vráťme do Jeruzalema - do domu modlitby - a určite ho tam nájdeme. Vždy, keď sa nám zdá, že sme zostali sami, bezradní, uprostred sveta a problémov, to je skúška, ktorou chce upevniť našu vôľu, cnosti a upevniť nás vo viere.

Modlitba: Svätý Jozef, ty si sa tri dni zarmucoval, keď si stratil predmet svojej lásky. A my si často dlhý čas neuvedomíme, keď sa vlastnou vinou odtrhneme od Boha. Nevieme, ako ho bolí strata každého z nás a ako čaká, často celý ľudský život, na náš návrat. Pros za nás, aby sme našli dosť sily tak ho vždy milovať, aby nás žiadna moc nevedela od neho odtrhnúť. Amen.

29. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, prečo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali?" On im odpovedal: "Prečo ste ma hr ad ali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho otca?" (Lk2,48-49)

Jozef cíti s Máriou. Vie, aké muky prežíva jej materinské srdce pri myšlienke na stratu syna. Ale vidí a spolu s ňou prežíva i radosť z nájdenia dieťaťa. Tak to už býva: ak dobre obstojíme v skúške, máme radosť, poteší nás úspech a potom príde zákonite obdiv nad tým, ako premenil Boh naše trápenie a starosti v pokoj. Dieťa Ježiš trpezlivo vysvetľuje rodičom svoje počínanie. Chápe ako veľmi sa oňho báli, ako ho spoločne unavení i vyľakaní hľadali. Ale či nechápali, že to bola povinnosť voči Otcovi, ktorá mu prikazovala toto urobiť? A oni pochopili a s láskou prijali túto skúšku.

Nikomu nie sme zaviazaní väčšou poslušnosťou, ako Bohu. Povinnosť k nemu stojí vyššie, ako príkazy rodičov, alebo predstavených. Jeho vôľu a jeho výzvu musíme rešpektovať vždy na prvom mieste. Ak sa jedná o slávu Božiu, nesmieme hľadieť ani na najtajnejšie náklonnosti nášho srdca. Svätý Augustín učí, že láska k rodičom nesmie prekážať v láske k Bohu. Milovať rodičov a blížnych je rozkaz Boží, ale milovať Boha je najsvätejšia povinnosť.

Modlitba: Starostlivý pestún Pána Ježiša, akú radosť si pocítil, keď si našiel stratené dieťa v chráme. Prosíme ťa, vypros nám milosť, aby sme milovali Spasiteľa takou láskou, aby sme ho nikdy nestratili. Prosíme ťa o takú milosť, aby sme sa dokázali vždy vyhnúť všetkému, čím by sme mohli uraziť Jeho nekonečnú dobrotu. Nech láska k Ježišovi je naším šťastím v živote, potechou v smrti a blaženosťou vo večnosti. Amen.

30. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. (Lk2,51 )

Iste máme pri týchto slovách Evanjelia pocit, že v živote svätého Jozefa sa stalo niečo neobyčajné, milosť, ktorá bola daná iba jemu. Jozef stojí medi Bohom - Otcom a Bohom - Synom a je tlmočníkom večného Otca. Nevychováva, nevedie a neprikazuje kráľom ani národom, ale tomu, ktorého rúčku viedol od narodenia - Kráľovi kráľov a národov. Jeho rozkazu sa podrobil aj ten, ktorý má najväčšiu moc a je najmúdrejší. A je nekonečne poslušný, podrobuje svoju vôľu a rozum vôli jednoduchého remeselníka. V pozemskom živote sa Boží syn podroboval Jozefovi a v nebi, keď Jozef prosí o niečo, Ježiš vždy vyplní jeho žiadosť.

Niet na svete vyššej hodnosti a vznešenejšieho úradu, ako bola hodnosť Jozefova. Preto sa vždy s dôverou obracajme naňho. Nech je našim prostredníkom v živote i po smrti pred tvárou Najvyššieho.

Modlitba: Pozdravujem ťa, svätý Jozef, ako pestúna Syna Božieho a prosíme ťa, ráč nám vyprosiť milosť, aby sme mohli nasledovať nášho Pána v jeho krásnom príklade poslušnosti. Aby sme v predstaviteľoch Cirkvi videli vždy Božích námestníkov a naučili sa ich rešpektovať, ctiť a vážiť si, tak. ako si teba vážil Ježiš. Amen.

31. Vari to nie je tesár, syn Márie ...? (Mk 6,55)

Ježiš, Syn Boží sa nehanbil za svoj stav. Nevadilo mu, že tu na zemi bol iba tesárovým synom. Dal všetkým na vedomie, že jeho skutočným otcom je Boh. Ale keďže Jozef bol snúbencom Panny Márie, pestúnom syna Božieho a živiteľom svätej Rodiny, bol i statočným remeselníkom a milujúcim ochrancom, ktorý chlapca bezpečne previedol úskalím detských rokov. Niet v tom preňho nič ponižujúceho, že ho menujú synom tesárovým. Bol spokojný s týmto navonok nízkym postavením, veď to iba rozmnožovalo jeho slávu. Keby bol synom vysokopostaveného muža alebo chýrneho mudrca, jeho múdrosti by sa nikto nedivil. Ale, že nasledoval svojho vychovávateľa v skromnom remesle, a predsa preukazoval mimoriadnu múdrosť, ktorá k nemu začala privádzať čoraz väčší počet poslucháčov

a učeníkov. To dodalo celému jeho ďalšiemu životu vyšší význam a vyvolalo neskrývaný údiv.

Nepohŕdajme preto nikdy svojim stavom, nevyvyšujme sa nad druhých, ale nebuďme skleslí, keď iní stoja vyššie. Azda práve toto miesto, ktoré máme, je Bohu najmilšie, je to jeho vôľa a my sa takto môžeme stať vhodnými nástrojmi na prevedenie Jeho vôle.

Modlitba: Svätý Jozef, ty si verne plnil Božiu vôľu, hoci si žil v nízkom postavení. Prosíme ťa, pros za nás, aby sme si necenili náš stav podľa náhľadu sveta, ale podľa náhľadu Božieho a svoje povinnosti si plnili vždy tak, ako to od nás vyžaduje vôľa Najvyššieho. Nech každú prácu konáme s Ježišom a pre Ježiša a nech sa v jeho mene naučíme znášať oveľa ľahšie svoje každodenné problémy. Amen.

Záverečná modlitba na zakončenie marcovej pobožnosti

Všemohúci, večný a láskavý Bože na nebesiach! 

Po celý mesiac sme so srdcom plným lásky prichádzali pred tvoj oltár 

a prosili ťa o rozličné milosti duše i tela. 

Prinášali sme ti svoje každodenné starosti a trápenia, hriechy i zlé návyky s prosbou, 

aby sa naše úprimné predsavzatia skrze teba  

a na príhovor svätého Jozefa, nášho orodovníka, lepšie a ľahšie uskutočnili. 

Aby sa nám dostalo v hojnej miere splniť v budúcnosti všetko, 

čo bude prispievať k tvojej sláve a k spaseniu našej duše.

Vzdávame ti vrúcne vďaky za poskytnutú pomoc na orodovanie svätého Jozefa. 

Pre jeho zásluhy ťa prosíme, ráč vyslyšať všetky naše dosiaľ nesplnené prosby a žiadosti. 

Prosíme ráč nás posilniť v našich dobrých predsavzatiach, rozmnož v nás silnú vieru, 

stálu nádej a vrelú lásku k tebe i k našim blížnym. 

Daj nám, prosíme, milosť, aby sme horlivo a verne mohli žiť v krásnych cnostiach svätého Jozefa, 

a takto dosiahli raz večnú slávu.

Všetci sme v tvojich rukách. 

Ty riadiš naše cesty a usmerňuješ naše osudy. 

I táto pobožnosť k nášmu patrónovi, svätému Jozefovi, 

môže byť poslednou v našom pozemskom putovaní. 

Keď však príde tá najvážnejšia chvíľa nášho života, 

vtedy sa obraciame k tebe, patrón umierajúcich. 

Stoj pri svojich deťoch, podaj nám ruku a zaveď nás pred tvár Najvyššieho. 

Ale ešte skôr, ako nadíde tento čas, daj nám príležitosť a silu očistiť svoje duše od všetkého zlého 

a môcť vrátiť našim blížnym všetko dobro a lásku, ktoré im dlhujeme. 

Nech takto pripravení a pozbavení všetkých pozemských pút, prídeme do večnej blaženosti 

a do náručia drahého Spasiteľa Ježiša Krista.

Požehnanie Všemohúceho Boha Otca, Syna i Ducha Svätého nech zostúpi na nás 

a zostane s nami navždy. Amen.

Sláva Bohu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, 

tak nech je i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pobožnosť s cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Trnave, dňa 1. 3.1995, Č. 750/95.

Masima