Od mladosti nazývala svätého Jozefa otcom

Jeanne Rumèbe, rehoľným menom sr. Jozefína, spája vo svojej osobe povolanie navonok neviditeľne stigmatizovanej zmiernej duše a horlivej misionárky; ako aj neúnavnej horliteľky pri vedení stavby Baziliky „Našej milej Pani od archy zmluvy“ v Abu Gosch v Izraeli. Od mladosti jej bol svätý Jozef taký blízky, že ho nazývala otcom.

V malom mestečku Aspet neďaleko Toulouse na juhu Francúzska sa Jeanne (Jana) narodila vo veriacej rodine ako siedme dieťa 18. októbra 1850. Už v detstve mávala nadprirodzené zážitky, zvlášť keď sa hrávala vonku v prírode. Sám Ježiš ju učil, ako má adorovať a pozval ju spolu s ním trpieť za hriechy sveta. Na toto povolanie veľkodušne odpovedala a ako štrnásťročná sa Pánovi zasvätila výslovne ako zmierna obeta. 

„Čím viac som sa dala Ježišovi,“ hovorí, „tým viac sa on dával mne, to som vedela. Urobila som to, aby som za žiadnu cenu Ježiša nestratila.“

Jana mala súcitné srdce, a bola preto zvlášť obľúbená medzi chorými a medzi deťmi; pokiaľ išlo o nich, nič sa jej nezdalo pridrahé. Vo svojom vnútri vedela o vlastnom povolaní ku kláštornému životu a bola by rada vstúpila do karmelitánskeho kláštora. Bola to však aj Božia vôľa?

Aby našla odpoveď, spolu so svojou staršou sestrou sa vybrala na púť do Lúrd. Putovali 100 km pešo ako žobráčky; bez jediného groša. Úplne vyčerpané dorazili do cieľa. Keďže už bolo neskoro večer a všetky kostoly boli zatvorené, noc strávili v Massabiellskej jaskyni, kde sa svätej Bernadette zjavila Panna Mária. Vrúcne prosili o svetlo vo svojich otázkach, no Panna Mária neodpovedala.

Obe dievčatá sa teda sklamané vydali na spiatočnú cestu domov. Tu sa pri nich zastavil vznešený muž v kňazskom odeve a láskavo sa spýtal staršej zo sestier, prečo prišli do Lúrd. Keď mu objasnila dôvod ich príchodu, obrátil sa na Janu a povedal: „Máš vstúpiť k sestrám svätého Jozefa v Marseille. Tam sa z teba stane privilegované dieťa Spasiteľa.“ Trikrát zopakoval: „K svätému Jozefovi, k svätému Jozefovi, k svätému Jozefovi!“ Potom im dal peniaze na spiatočnú cestu vlakom a zdôraznil, že si nepraje, aby sa domov vrátili pešo. Suma peňazí presne zodpovedala cene lístkov. 

Keď Jana neskôr rozprávala o tomto stretnutí, vždy slávnostne opakovala: „To bol svätý Jozef, ktorý prišiel po mňa do Lúrd. Po tomto stretnutí sme sa cítili ako emauzskí učeníci, ktorí boli zaskočení. Aj my sme ho spoznali až potom, keď zmizol.“

Jana mala len 16 rokov, keď v Marseille vstúpila k sestrám svätého Jozefa a prijala meno sestra Jozefína. Jej nadprirodzené zážitky pokračovali aj tu v kláštore. V jednej vízii uvidela mladá sestra Pána Ježiša na loďke. Pozýval ju do Jeruzalema. Aká veľká bola jej radosť, keď sa to v roku 1868 aj uskutočnilo! 

Mala len 18 rokov a už ju poslali do nemocnice sestier svätého Jozefa do Svätej zeme, kde sa mala starať o chorých, hlavne o deti. Keď im nemohla pomôcť liekmi a inými medicínskymi metódami, sprostredkovala im aspoň milosť Božích detí – udeľovala im sviatosť krstu. 

Keď sa jedného dňa vracala domov, stretla ju istá vyčerpaná Arabka. V náručí držala na smrť choré dieťa. Sestre Jozefíne sa nepodarilo presvedčiť túto matku, aby svoje dieťa neodkladne zaniesla do nemocnice. Nedokázala jej však ani ona sama nijako pomôcť, pretože pri sebe nemala ani lieky, ani vodu.

Zrazu sa zjavil príťažlivý, elegantne oblečený mladý židovský muž. V rukách držal džbán a povedal: „Vezmi si, viem, že potrebuješ vodu.“ Sestra Jozefína sa zdráhala, no tento šľachetný muž ju upokojil svojou mimoriadnou srdečnosťou: „Neboj sa. Je to naozaj voda.“ 

Sestra schladila zomierajúcemu dieťaťu čelo a pokrstila ho. Keď sa potom rozhliadla okolo seba, mladého muža už nevidela, zmizol. V tom okamihu jej bolo jasné, že jej zasa raz prišiel na pomoc svätý Jozef. 

Svojou otcovskou starostlivosťou ju sprevádzal až do konca jej života v roku 1924, zvlášť však vtedy, keď mala personálne, alebo finančné ťažkosti pri zakladaní kláštorov v Nábluse a Nazarete, ako aj pri stavbe nemocnice v Jeruzaleme. 

Do neho vkladala dôveru aj pri najväčšej úlohe, ktorou bola poverená. Mala viesť stavbu kláštora a baziliky. Bazilika „Našej milej Pani od archy zmluvy“ je dodnes obľúbené pútnické miesto, vzdialené od Jeruzalema asi pol hodiny cesty autom.

Masima

zdroj: Benedikt Stolz OSB, Cherub auf dem Gotteshügel