Srdce svätého Jozefa

Skúsme sa zamyslieť, aké asi pocity napĺňali srdce svätého Jozefa v tú noc, kedy sa v chlieve v Betleheme narodil Spasiteľ sveta, Ježiš Kristus. Možno bol hlboko zabratý do modlitby, z ktorej ho vyrušil sladký plač Božieho Dieťatka. Je viac ako pravdepodobné, že svätý Jozef dojatím ihneď padol na kolená, aby sa Dieťatku poklonil a potom ho prijal z rúk najsvätejšej Panny do svojej náruče, aby si ho privinul k srdcu.

Toto všetko, celú Jozefovu slasť i nežné pocity  by nám najvernejšie dokázali opísať len blažení serafíni. Ale nám je známe, že svätému Jozefovi sa v láske k Bohu, okrem Panny Márie, nikto nevyrovnal! Pokorný a tichý, zato preláskavý Jozef určite nežne objímal dieťatko, túlil k sebe a rád sa na neho pozeral. Ó aký dôkaz Božej lásky sa mu dostal, keď sa, bez svojho pričinenia, stal pestúnom samotného Boha! Staral sa, aby mu nebola zima, chlácholil a strážil. Veď mal pred sebou živý dôkaz, ako sa Boží Syn veľmi ponížil a pokoril pre spásu ľudstva, keď prišiel na svet. 

Nedokážeme celkom pochopiť, ani vnútorne prežiť, čo pocítili Mária a Jozef, keď videli, ako sa Boží Syn ponížil, aby dal smrteľníkom večný život, ale môžeme v sebe vzbudiť lásku k Spasiteľovi rovnako, ako ju mal svätý Jozef, sotva Dieťatko zočil. 

V jednom kostole vo francúzskom Lyone je nad oltárom svätého Jozefa zavesená krásna pamiatka od istej ženy, ktorá sa nešťastne vydala za muža, ktorý viedol nielen škaredý život, klial každú chvíľu, ale hrešil aj proti manželskej vernosti. 

Starostlivá manželka robila všetko, aby priviedla manžela na lepšiu cestu. Ale celá jej snaha bola márna. Jej manžel bol deň čo deň horší. Žena sa vo svojom zármutku obrátila s prosbou o pomoc na svätého Jozefa a sľúbila, že vykoná k jeho cti deväťdňovú pobožnosť a tiež prisľúbila i to, že sa po celý svoj život bude modliť kratučkú modlitbu a nad jeho oltár dá zavesiť onú pamiatku.

Keď potom prišla domov, našla svojho manžela v slzách. Plačky jej vyznal, že nevie odkiaľ začať, ale s hrôzou myslí na svoj roztopašný život a je odhodlaný začať žiť inak, bohabojne. A na veľkú manželkinu radosť svoje slová aj naplnil.

Až neskôr sa mu priznala, že je to určite pomoc svätého Jozefa. Obaja veľkému svätcovi ďakovali tým, že ho po celý život vrúcne ctili.

Modlitba

Môj najdrahší Ježišu!

Učinil som predsavzatie, že nechcem vo svojom srdci prechovávať

žiadne náklonnosti, žiadne žiadosti, ktoré by neboli hodni Teba.

Moje srdce nech sa podobá Tvojmu srdcu,

nech len pre Teba bije, ráč ho spojiť s Tvojím srdcom tak,

ako s ním boli spojené srdcia Márie a Jozefa!

Ó, kiež by som sa Ti podobal, ako Mária a Jozef,

ó, kiež by som sa Ti podobal v láske, radosti, bolesti,

trpezlivosti a sebazapieraniu, v poslušnosti a oddanosti do vôle Božej!

Ako šťastne by som bol živý, ako šťastne a blažene by som skonal,

keby som svojmu úmyslu zostal verným,

keby som Teba, ó, Ježišu, verne nasledoval! 

Môj Bože, Ty vieš, ako mi nevyhnutne treba tvoje prispenie,

bez Tvojej pomoci nemôžem nič vykonať.

Ó, Ježišu, Ty si veľmi milosrdný, azda mi odoprieš svoju milosť?

Áno, mohol si tak urobiť, pretože som sa proti Tebe tak často 

a toľkými mnohými hriechmi previnil,

ale Mária a Jozef nech mi budú útočiskom, 

a ja dúfam, že na ich príhovor a pre ich zásluhy dostanem milosť,

ktorej som sa pre svoje mnohé hriechy stal nehodným,

a s ňou chcem Tebe žiť, Teba chváliť a velebiť

až do svojho posledného okamihu. Amen.

Masima