Šľachetné zmýšľanie svätého Jozefa

Svätá Panna Mária rozpráva v jednom zjavení svätej Brigite: "Keď Jozef, ktorému som bola zasnúbená, pozoroval, že som tehotná pôsobením Ducha Svätého, veľmi stŕpol, ale nemal ani najmenšie podozrenie proti mojej čistote."

Svätý Jozef stŕpol preto, že poznal tajomstvo vtelenia Božieho Syna. A nemal žiadne podozrenie, pretože dobre poznal nepoškvrnenú čistotu blahoslavenej Panny. "Spomenul si," hovorí Panna Mária svätej Brigite, "že proroci predpovedali o Božom Synovi, že sa narodí z panny a mal sa za nehodného, aby Matke Božieho Syna slúžil. Preto sa desil, preto bol v rozpakoch. Neodvažoval sa naďalej so mnou prebývať, ale tiež nevedel, ako by svoj úmysel vykonal." 

Veľká bola pokora svätého Jozefa, lebo uvažoval nad najvznešenejším vtelením Božieho Syna a vysokou dôstojnosťou panny, zvolenej za Matku a to všetko prirovnával k svojej osobnej nehodnosti. Aj preto ju chcel tajne prepustiť, a zamýšľaný skutok aj vykonal, keby sa mu v sne nezjavil anjel Pána a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa vziať si Máriu za svoju manželku." Vtedy sa uspokojil a bol poslušný Božej vôli. 

A zaumienil si, že sa nebude považovať za manžela, ale iba za nepatrného služobníka Matky Pána a v tomto pokornom zmýšľaní zotrval až do svojho posledného vydýchnutia. Potvrdzuje to aj samotná Matka Mária, hovoriac svätej Brigite: "Od toho okamihu mi Jozef ustavične slúžil ako svojej pani, ako aj ja som slúžila jemu, aby som mu prejavovala svoju poddanosť." Krásna súťaž v pokore a skromnosti!

Ten, kto si zvolí svätého Jozefa za vodcu, nežije ako obyčajný človek, ale ako anjel. Dôkaz toho nám podáva istý mladý človek, ktorý vedením svätého Jozefa dospel k veľkej kresťanskej dokonalosti. Stretol sa s ním raz jeden veľmi zbožný a cnostný jezuita a dali sa do rozhovoru. Jezuita z rozhovoru spoznal, že Bohu dušu tohto mladého muža obdaril mimoriadnymi darmi a milosťami. 

Jezuita sa ešte viac začudoval, keď počul, že tento človek je iba sluhom, nemá ani zvláštneho duchovného vodcu, pričom v duchovných veciach rozprával ako keby bol bohoslovcom. Jezuita sa ho opýtal, či si tiež ctí svätého Jozefa. "Ó, áno," odpovedal mladý muž, "pred šiestimi rokmi som si ho zvolil za zvláštneho ochrancu, sám Boh mi to vnukol." Muž potom ešte vravel o cnostiach svätého Jozefa a jezuita poznal, že tento svätec je skutočne duchovným vodcom všetkých duší, ktoré túžia po kresťanskej dokonalosti a skutočne chcú byť cnostní.

Modlitba

Ó, najláskavejší Ježišu,

v najhlbšej pokore padám k tvojim nohám a zahanbený vyznávam,

že ak Ty moje cnosti spytuješ, žiadnu pravú cnosť u mňa nenachádzaš.

Ako by som teda mohol očakávať, že v súdny deň sa aj mňa budú týkať slová,

ktoré vyriekneš k spravodlivým: Verný a opatrný služobník, vojdi do radosti svojho Pána?

Bohužiaľ, podobám sa tomu lenivému služobníkovi, ktorý prijal talent od svojho pána a zakopal ho.

Áno, som ešte horší, lebo som zverený talent užíval k hriechu a neprávostiam,

zaslúžim si teda prísnejší trest, než tamten služobník.

Ale nesmierna je tvoja dobrota, nekonečné tvoje milosrdenstvo.

Pre zásluhy veľkého svätca, ktorého si na svete ctil ako svojho otca,

a pre zásluhy blahoslavenej Panny Márie, ktorú si ctil ako svoju matku, 

a k jej prosbe urobil prvý zázrak v Káne Galilejskej, 

pre ich zásluhy Ťa prosím, ráč mi udeliť svoju milosť a odpusť mi moje viny!

Dávam si skutočné predsavzatie, zo všetkých síl sa vynasnažiť, aby som si osvojil všetky cnosti,

a k tomu cieľu budem nasledovať Máriu a Jozefa, 

ktorí Ti na svete najdokonalejšie slúžili.

Oni nech mi budú vzorom, ich budem tu, v tomto živote nasledovať,

aby som raz mohol mať s nimi podiel aj v nebesiach na večnej radosti. Amen.

Masima