Prorocké slová o svätom Jozefovi

Zbožný dominikán 16. storočia Isidore de Isolanis, ktorý si ctil veľkú oddanosť svätému Jozefovi, napísal na jeho počesť učenú knihu s názvom „Zhrnutie svätého Jozefa“, v ktorej zreteľne predpovedal veľkosť oddanosti svätému Jozefovi v našich dňoch. 

Odkazujúc na biblickú pasáž: „Pán, jeho Boh, je s ním a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom“ (Nm 23, 21), autor hovorí: „Tieto slová znamenajú radosť, ktorá raz nadchne bojujúcu Cirkev, a zvuk víťazstva, ktorý v nej zaznie, keď veriaci uznajú svätosť svätého Jozefa. Duch Svätý neprestane podnecovať srdcia kresťanského ľudu, kým celé kráľovstvo bojujúcej Cirkvi, plné radosti, neprinesie nový lesk úcte svätého Jozefa, ktorý je tak blízko k Bohu. Pán nechá svietiť svoje svetlo, zdvihne závoj a veľkí muži budú hľadať vnútorné Božie dary, ktoré sú ukryté vo svätom Jozefovi, nájdu v ňom neoceniteľný poklad, aký podobný u iných svätých Starého zákona nikdy nenašli. Sme naklonení k presvedčeniu, že na konci času Boh zaplaví svätého Jozefa slávnymi poctami. Ak sa v minulých dobách, počas búrok prenasledovania, tieto pocty nemohli svätému Jozefovi preukázať, musíme dospieť k záveru, že boli vyhradené pre neskoršie časy. V budúcu dobu sa sviatok svätého Jozefa bude sláviť ako jeden z najväčších sviatkov. Kristov vikár, inšpirovaný Duchom Svätým, nariadi sláviť tento sviatok v univerzálnej cirkvi.“ 

Tieto prorocké slová sa doslova splnili v druhej polovici devätnásteho storočia. Pápež Pius IX., veľký pápež Márie, tiež vložil nový drahokam do brilantnej koruny svätého Jozefa, ktorému bol osobitne oddaný. Jedným z prvých aktov jeho pontifikátu bolo rozšírenie celej Cirkvi o sviatok Patronátu svätého Jozefa (1847). 

8. decembra 1870 slávnostne vyhlásil svätého patriarchu svätého Jozefa za patróna univerzálnej cirkvi a nariadil, aby sa jeho sviatok, 19. marca, odteraz slávil ako prikázaný sviatok. 

Po stopách svojho svätého predchodcu prejavili pápeži Lev XIII. a Pius X. rovnakú vôľu pridať svoj vlastný klenot ku korune svätého Jozefa. 

Lev XIII. v určitých dňoch udelil povolenie na recitáciu votívneho ofícia svätého Jozefa a Pius X. 18. marca 1909 schválil Litánie k svätému Jozefovi. Ten istý pontifik neskôr pozdvihol sviatok Patronátu svätého Jozefa na slávnosť s oktávou. Tento sviatok sa slávi každoročne v stredu, nasledujúcu po druhej nedeli po Veľkej noci.

Nie sme teda veľmi vďační za to, že kvet tejto pobožnosti svätému Jozefovi naplno rozkvitol v našej dobe? S úctou si teda uctievajme svätého Jozefa, ako si to želá svätá Cirkev. Je mocným ochrancom a patrónom v každej životnej situácii.

Pozícia svätého Jozefa v pláne vykúpenia - Boh od večnosti určoval, aby sa Jeho jednorodený Syn stal človekom, aby sa narodil z Panny Márie a aby svätý Jozef bol panenským manželom Matky Božej a pestúnom jej Božského Syna. 

Svätý Jozef bol tým poverený misiou, ktorá prevyšuje misiu všetkých ostatných svätých, ba dokonca aj anjelov. Misia svätého Jozefa bola priamo spojená s tajomstvom vtelenia, zatiaľ čo misia svätého Jána Krstiteľa, apoštolov a ostatných svätých sa týkala iba spásy duší, plodov vtelenia. 

Svätý Jozef preto v pláne vykúpenia zaujíma prvé miesto po Márii. Úcta, ktorú mu preukazujeme, sa nazýva Protodulia, najvyššia po úcte k Panne Márii, zatiaľ čo úcta k Panne Márii sa nazýva Hyperdulia, úcta ďaleko prevyšujúca úctu, udelenú každému svätcovi alebo anjelovi. Z toho vyplýva, že oddanosť svätému Jozefovi je na vyššej úrovni ako oddanosť všetkým anjelom a svätým a je príjemnejšia pre Boha.

Pozícia svätého Jozefa v cirkvi - Kristus je životom Cirkvi a jednotlivých členov, ktoré formujú Jeho tajomné telo, ako hovorí svätý Pavol, vo svojej epištole Kolosanom. (3: 4) Boh si od večnosti vyvolil Pannu Máriu nielen preto, aby bola prirodzenou Matkou prirodzeného tela Božieho Syna, ale aby bola aj Matkou Jeho tajomného tela, Cirkvi a každého jej člena.

Keď svätý Jozef napĺňal svoje zvláštne a aktívne poslanie v tajomstve vtelenia ako ochranca a pestún Ježiša Krista, Boh ho ustanovil aj pre ten istý úrad v Cirkvi, pre Kristovo tajomné telo a pre každého jednotlivého člena. 

Pretože svätý Jozef bol nevlastným otcom nášho Pána a podporoval ho dielami svojich rúk, tak je svojím mocným príhovorom v nebi pred Božím trónom aj nevlastným otcom Cirkvi a každého kresťana. 

Keď svätý Jozef zachránil Dojčenského Spasiteľa z rúk Herodesa a chránil ho v Egypte, je aj teraz mocný patrón Cirkvi a veriacich, ktorý zachraňuje a chráni svojich zverencov pred nebezpečenstvom, v čase núdze a prenasledovania.

Svätý Jozef má po Márii prvé miesto v ochrane Cirkvi a jej členov, a v tejto súvislosti patrí aj jeho najvyššia úcta Protodulia.

Toto je dogmatický základ oddanosti svätému Jozefovi. Sám Boh tak ustanovil. Mali by sme potom váhať? Nie! Precvičujme oddanosť svätému Jozefovi s pevnou vierou a neotrasiteľnou dôverou v jeho moc a dobrotu, ako aj v úrade, ktorým ho Boh poveril pre blaho kresťanstva a pre našu spásu. "Ite ad Joseph - Choď za Jozefom!"

Masima