O Máriinej úcte k svätému Jozefovi

Starozákonný Jozef mal raz podivný sen. Zdalo sa mu, že sa mu klaňalo slnko, mesiac a jedenásť hviezd. Ten sen sa skutočne vyjavil, keď sa neskôr v Egypte stal prvým po kráľovi a ovládol celú egyptskú krajinu. Tu mu aj jeho otec - v sne ukázaný ako slnko - a jeho jedenásť bratov - jedenásť hviezd - mu preukazovali svoju úctu. Kde však bola matka, ktorú v sne naznačoval mesiac? Tá nebola už nažive, preto si svojho nemohla uctiť.

Božská prozreteľnosť si však vyhliadla iného Jozefa a ľudské pokolenie očakávalo inú ženu, na ktorú onen sen poukazoval a tak sa mal naplno vyjaviť. Tento iný Jozef je svätý Jozef, pestún nášho Pána Ježiša. A nielen Ježiš Kristus - slnko spravodlivosti a Božskej pravdy, mu preukazoval úctu, ale aj Matka Božia, tajomstva plný mesiac, ho ctila ako svojho pána. Popusťme uzdu fantázii a v obraze uvidíme obraz z Nazareta, ako v chudobnej izbietke nazaretského domčeka Ježiš aj Mária preukazujú úctu svätému Jozefovi a vo všetkom ho svedomito poslúchajú.

Rozjímajme, ako sa k nemu správala Panna Mária. Kto by vedel lepšie opísať, ako mu bola poddaná, akú mu preukazovala úctu, ako tá, čo je najsvätejšia medzi ženami, ktorá poznala povinnosti svojho stavu a vždy ich svedomito konala voči svätému Jozefovi, ktorý bol pre vznešené dôstojnosti a svoje cnosti hodný takej úcty!

Blahoslavená Panna dobre vedela, že Boh zveril svojho jednorodeného Syna ochrane svätého Jozefa a ustanovil ho aj za jej vodcu. Dostačuje už aj to poznanie, že sa považovala za jeho dcéru, poslúchala ho a slúžila mu.

 Blížil sa čas, kedy mala porodiť, Jozef ale žiadal, aby odišla s ním do Betlehema. Mária poslúchne a vydáva sa s ním na cestu. Neskôr Jozef žiada, aby vzala svojho Syna a dala sa s ním na útek do Egypta a Mária berie Božské Dieťatko do náručia a podstupuje s Jozefom ďalekú a nebezpečnú cestu do cudziny. Prebývajú niekoľko rokov v tejto pohanskej zemi a Mária sa nevypytuje Jozefa, prečo tam - kde musia znášať toľko protivenstiev a ťažkostí, musia zotrvávať tak dlho.

Jozef sa pripravuje opustiť Egypt a vrátiť sa do Judska, Mária ho nasleduje, ako baránok svojho pastiera a nenarieka, že napriek tomu, že je Matka Božia, Boh ohlasuje svoju vôľu len svätému Jozefovi. 

Keď Mária neskôr vidí, ako i Syn Boží ctí svätého Jozefa ako svojho otca, slúži mu ako svojmu pánovi, je mu poslušný ako svojmu majstrovi, ešte viac týmto príkladom povzbudená, ctila a milovala svätého Jozefa. Ba veľa razy sa voči nemu správala nie ako manželka, ale jeho slúžka. Mária vôbec nepovažovala za nedôstojné, že mu všetko čo potreboval, prichystávala a obsluhovala ho pri jedle, ako rozprávala v jednom zjavení svätej Brigite. 

Takto ctila Božia Matka Ježišovho pestúna, žijúc ešte tu, na zemi. Ale i teraz, keď prebýva na nebesiach, neprestáva pôsobiť, aby všetci kresťania patrične uctievali jej panenského manžela. Ak podala dôkazy svojej veľkej lásky a oddanosti svätému Jozefovi v izbičke v Nazarete (nábožné podanie udáva, že tento príbytok bol anjelmi prenesený do Loreta), podávala ich aj neskôr.

"Ak chceš nájsť Ježiša, hľadaj Ho s Jozefom a Máriou." Origenes

Svojim najvernejším ctiteľom - napríklad svätej Terézii - prikázala, aby si zvolili svätého Jozefa za zvláštneho ochrancu. Podobne aj oddanému ctiteľovi, premonštrátovi Hermanovi prikázala, aby zmenila svoje meno na Jozef, či istému otrokovi v Neapole vnukla, aby ku cti jej predrahého manžela si dal na svätom krste meno Jozef. Svätej Gertrúde zjavila, akú slávu, ale i pocty požíva svätý Jozef od všetkých nebešťanov.

Aby sme boli aj my povzbudení k dôvere k svätému Jozefovi, môže nám poslúžiť príbeh, ktorého pravdivosť je zaručená.

Ctihodná matka Johanna, predstavená kláštora Uršulíniek v Livne, veľmi ťažko ochorela. Bola už bez zmyslov, blízko smrti, keď sa jej zjavil svätý Jozef, ktorému vždy preukazovala zvláštnu úctu. Svätý Jozef položil svoju ruku na miesto, kde Johanna cítila najväčšiu bolesť a... okamžite bola uzdravená! Dokonca hneď aj mohla vstať z postele. 

Zanedlho ju prišiel navštíviť lekár. Cestou sa zamýšľal, či ju vôbec ešte uvidí živú, aké bolo jeho prekvapenie, keď ju pri návšteve zočil nielen živú, ale i zdravú! (Správu o tomto zázračnom uzdravení podal Paul de Barry.)

Modlitba

Ctihodný patriarcha svätý Jozef, ktorý teraz prebývaš nad hviezdami,

aj ja plný pokory a oddanosti, začínam ťa ctiť a vzývať.

Od tejto chvíle sa pripájam k najsvätejšej Panne a všetkým nebešťanom,

aby som ťa chválil tak, ako to robia oni.

Teraz, a po celý svoj život - to je môj pevný úmysel - budem ťa ctiť,

aby som vždy, zvlášť ale v hodinu smrti, sa stal hodným tvojho príhovoru

a zaslúžil si raz vojsť do nebeského stánku,

kde potom budem pokračovať v úcte k tebe a zvelebovaní po všetky veky vekov. Amen.

Masima