Utrpenie a choroby svätého Jozefa v posledných rokoch jeho života

Utrpenie a choroby svätého Jozefa v posledných rokoch jeho života a ako ho jeho Snúbenica, Kráľovná nebies, v tej dobe ošetrovala.

Obyčajnou chybou všetkých nás, ktorí sme povolaní k svetlu a vyznávaniu svätej viery v škole Krista, nášho Pána je, že na Neho pozeráme príliš len ako na Vykupiteľa, a nie dosť ako na Učiteľa v našich utrpeniach. Všetci chceme zberať ovocie spasenia a vchádzať bránami milosti a slávy, ale nesnažíme sa s tou istou horlivosťou nasledovať Ho na ceste kríža, ktorou On vošiel a na ktorú nás pozýva pre dosiahnutie večnej slávy.  

Odvrhnime túto chybu z nášho konania a snažme sa dobre pochopiť, že utrpenie nebolo iba pre Krista, Pána nášho, ale tiež pre nás, hoci On znášal námahy a podstúpil smrť pre nás ako Vykupiteľ sveta, znášal ich tiež ako náš Učiteľ a tým nás pozýva ako svojich priateľov, aby sme tiež nastúpili cestu Jeho kríža; a pamätajme, že Jeho najväčší priatelia dostávajú najväčší diel utrpenia a že žiaden si nemôže zaslúžiť nebo bez ceny osobného pričinenia. 

V nasledovaní Jeho najsvätejšej Matky, apoštoli, mučeníci, vyznávači a panny i všetci Jeho nasledovníci získali svoje koruny námahou a tí, ktorí boli najlepšie pripravení na utrpenie, obdržali tým väčšiu odmenu a slávnejšiu korunu. 

Po tejto kráľovskej ceste kríža viedol Pán manžela svojej požehnanej Matky svätého Jozefa, ktorého miloval viac ako všetkých ľudských synov. Aby rozmnožil Jeho zásluhy a mohol mu udeliť slávnejšiu korunu, než skončí doba pre získanie zásluh, navštívil ho v posledných rokoch jeho života istými chorobami, ako horúčkou, veľkým bolením hlavy, veľmi bolestným reumatizmom, ktoré ho veľmi trápili a zoslabovali. Svätý Jozef trpel v týchto chorobách ešte aj pre inú príčinu, sladšiu, ale nesmierne bolestnú, totiž pre oheň vrúcnej lásky, ktorá bola taká mocná, že vzlety a vytrženia jeho prečistej duše, boli by často pretrhli putá jeho tela, keby Pán, ktorý mu ich ráčil udeliť, nebol ho v tých agóniách lásky posilňoval a podporoval. V týchto sladkých nestriedmostiach nechal ho Pán trpieť až do smrti, pričom v dôsledku prirodzenej slabosti a vychudnutého tela bolo toto cvičenie žriedlom nevýslovných zásluh pre tohto šťastného svätca a to nielen pre toto utrpenie, ale aj pre lásku, ktorá toto utrpenie spôsobila. 

Naša veľká Kráľovná, jeho Manželka, všetky tie tajomstvá pozorovala, a poznala celé vnútro duše svätého Jozefa. Mala veľkú radosť z toho, že má za manžela takého svätého muža a Pánovi takého milého. Videla, aj chápala úprimnosť a čistotu jeho duše, jeho vrúcnu lásku, jeho vznešené nebeské zmýšľanie, holubičiu trpezlivosť a tichosť, jeho veľké bolesti a neobyčajné utrpenie. Vedela, že sa nikdy na toto utrpenie nesťažoval, ani na žiadne iné útrapy, ani nikdy nežiadal úľavu v nedostatku a ťažkostiach a všetko znášal s neobyčajne pokojnou mysľou a veľkodušnosťou.  

Keď najmúdrejšia Snúbenica pozorovala a oceňovala všetky hrdinské cnosti svätého Jozefa, jej úcta k nemu narástla do takej miery, že to nikto nepochopí. Pracovala s veľkou radosťou preto, aby ho podporila a uľavila mu. Pre svätého Jozefa bolo najväčšou radosťou, že mu všetky pokrmy pripravovali a podávali jej panenské ruky, ale pretože sa celá starostlivosť v očiach nebeskej Pani zdala nie dosť dostatočná v porovnaní s tým, čo jej manžel potreboval, využila preto niekedy z lásky k nemu ako Kráľovná a Veliteľka všetkého tvorstva svoju moc a prikázala, aby potrava, ktorú mu podávala, dodala tomuto svätému, spravodlivému Božiemu mužovi zvláštnu silu a poskytla mu novú živosť. Tento rozkaz našej veľkej Pani, ktorú všetko tvorstvo poslúchalo, bol splnený. Keď svätý Jozef okúsil tieto pokrmy, ktoré boli požehnané sladkosťou a keď poznal ich účinky, pýtal sa Kráľovnej: "Moja Pani a Snúbenica, aký je to nebeský pokrm, že ma tak oživuje, vracia mi silu a napĺňa moju dušu i myseľ novou útechou?"

Kráľovná nebies mu podávala pokrmy na kolenách a keď priveľmi trpel a bol slabý, kľačiac mu aj vyzula obuv. Niekedy ho svojimi rukami podopierala. Aj keď sa pokorný svätec snažil vstať sám, aby nemusel používať tieto služby svojej Snúbenice, nemohol im celkom zabrániť, pretože Ona dobre vedela, ako trpí a aký je slabý, i to, za akých okolností a príležitostí potreboval jej pomoc. Nebeská Ošetrovateľka sa mu v takýchto chvíľach vždy v jeho potrebách ponáhľala na pomoc. Často ho tiež, ako Pani múdrosti a cností utešovala slovami najsladšej útechy. 

V posledných troch rokoch, keď chorôb pribúdalo, ho naša Kráľovná ošetrovala vo dne, v noci, pričom ďalším zamestnaním bolo pre Ňu v tom čase len nutné obslúženie jej najsvätejšieho Syna. Ježiš sa pripojil a pomáhal Jej pri ošetrovaní svätého Jozefa, pokiaľ nemal inú nutnú prácu. Nikto nebol a ani nebude chorý, ktorý by bol tak dobre ošetrovaný a utešovaný ako svätý Jozef.

Panna Mária sa ale neuspokojila iba s týmito dôkazmi oddanosti svätému Jozefovi, k jeho úľave a úteche využívala aj iné prostriedky. Vo svojej vrúcnej láske niekoľkokrát žiadala Pána, aby vložil na ňu bolesti, ktorými jej snúbenec trpel a jemu aby od nich uľavil. Aby to dosiahla, ako Matka a Pani všetkej svätosti Najvyššiemu argumentovala, že jej dlh je väčší než všetkých pozemšťanov a pretože doposiaľ nepriniesla patričný úžitok, je nižšia než oni a zasluhuje všetko ich utrpenie a ponúkala svoje srdce pre všetky druhy bolestí a utrpenia. Zmieňovala tiež svätosť svätého Jozefa, jeho čistotu, nevinnosť a zaľúbenie Pána, ktoré má v jeho srdci, vytvorenom podľa srdca jeho Syna.

Vyprosovala pre svätého Jozefa mnoho požehnania a vrúcne ďakovala Pánovi za to, že stvoril muža, takého naplneného spravodlivosťou, svätosťou a hodného jeho priazne. Vyzývala i svätých anjelov, aby Mu za neho ďakovali. Uvažovala o sláve a múdrosti Pána, ktorú prejavil na tomto mužovi, spievala nové hymny chvály, pretože na jednej strane videla bolesti a utrpenie svojho milovaného snúbenca, ktoré v Nej budili súcit a útrpnosť, a na druhej strane mala na zreteli jeho zásluhy a zaľúbenia, ktoré Pán v tomto mužovi nachádzal, i to, ako sa svätec páčil Bohu a oslavoval Ho svojou trpezlivosťou. Nebeská Pani dala priechod rôznym cnostiam, vhodným pre túto príležitosť a v takom vysokom stupni, že vzbudzovala obdiv anjelských duchov. 

Niekedy, keď milosrdná Kráľovná pozorovala kruté bolesti svätého Jozefa, bola pohnutá k nežnému súcitu. V takýchto prípadoch pokorne žiadala svojho najsvätejšieho Syna o povolenie, aby smela prikázať bolestiam, aby zmizli a tak ukončila utrpenie tohto spravodlivého, milovaného Božieho muža. Pretože všetky tvorovia poslúchali rozkazy svojej veľkej Pani, okamžite sa jej manželovi uľavilo a mohol si oddýchnuť od bolesti niekedy deň, alebo i dlhšie, až jeho choroby, podľa rozhodnutia Všemohúceho opäť nadobudli vládu pre rozmnoženie jeho zásluh.

Inokedy zasa nariadila svätým anjelom, ako ich Kráľovná (samozrejme, nie rozkazujúcim spôsobom, ale vyslovením priania), aby potešili svätého Jozefa a uľavili mu v bolestiach a útrapách, ako to jeho slabosť vyžadovala. Na to sa anjelskí duchovia zvyčajne zjavili svätému Jozefovi v ľudských podobách, veľmi krásni, žiariaci a hovorili s ním o Bohu a jeho nekonečnej dokonalosti. Potom pozdvihli hlasy a v sladkej harmónii nebeskej hudby spievali hymny a chválospevy, ktorými mu navrátili ochabujúce sily a roznietili lásku jeho najčistejšej duše. Aby ho ešte viac potešili, oznámili mu vždy nielen kto je pôvodcom týchto požehnaní a božskej priazne, ale rozprávali mu stále o veľkej svätosti jeho panenskej Snúbenice, o jej neobyčajne láske a dobročinnosti, ktorú mu preukazuje rozhovormi a posluhovaním, a o mnohých iných cnostiach a prednostiach veľkej Pani sveta. 

Toto všetko malo na svätého Jozefa také účinky a pred Bohom tak rozmnožilo jeho zásluhy, že to žiadny jazyk nedokáže vysloviť, ani to ľudský rozum v tomto živote nemôže pochopiť.

- úryvok bol upravený a voľne preložený z knihy Mystické město Boží od ct. Márie od Ježiša z Agredy -

Masima