Blažená smrť svätého Jozefa

Blažená smrť svätého Jozefa a čo po nej nasledovalo; ako Ježiš, náš Vykupiteľ a blahoslavená Panna Mária, naša Pani, mu pri smrti poslúžili.

 Už osem rokov bol svätý Jozef sužovaný chorobami a bolesťami, a jeho šľachetná duša bola každým dňom viac očisťovaná v peci utrpenia a božskej lásky. Postupom času mu ubúdali telesné sily a neodvratne sa blížil ku koncu života, kedy každý z Abrahámových detí musia zaplatiť daň smrti. Podobne jeho nebeská Snúbenica a naša Kráľovná, zvyšovala svoju pozornosť a opateru v moci a posluhovaniu s nepretržitou presnosťou. Svojou vysokou múdrosťou poznávala, že deň a hodina jeho odchodu z tohto obťažného sveta je už veľmi blízko.

Milujúca Pani sa obrátila k svojmu požehnanému Synovi a povedala: "Najvyšší Pane, Bože, Syn večného Otca a Spasiteľ sveta, prostredníctvom tvojho božského svetla vidím, že sa už blíži hodina, ktorú si stanovil pre smrť tvojho služobníka Jozefa. Pre tvoje večné milosrdenstvo a tvoju nekonečnú dobrotu Ťa prosím, aby si mu bol v tej hodine nápomocný svojou všemohúcou silou. A ako sa ti páčila úprimnosť jeho života, tak nech je i jeho smrť drahá tvojim očiam, aby mohol odísť v pokoji a v istej nádeji, že mu bude daná večná odmena v ten deň, kedy otvoríš brány nebies všetkým svojim verným. Spomeň si, Syn môj, na pokoru a lásku svojho služobníka, jeho preveľké zásluhy a cnosti, jeho vernosť a starostlivosť, s akou tento spravodlivý muž v pote svojej tváre podporoval teba i mňa, tvoju pokornú slúžku."

Náš Spasiteľ odpovedal: "Matka moja, rád počujem tvoju žiadosť a Jozefove zásluhy sú mojim očiam príjemné. Poslúžim mu teraz a potom mu dám miesto medzi kniežatami môjho ľudu také vysoké, že bude obdivovaný anjelmi a prinúti ich i všetok ľud k najvyšším chválam. Žiadnemu zo všetkých zrodených ľudí neudelím to, čo tvojmu snúbencovi." 

Slávna Pani vzdala vďaky svojmu najsvätejšiemu Synovi za tento sľub a svätý Jozef sa deväť dní a nocí pred svojou smrťou tešil z nepretržitej spoločnosti a služby Panny Márie a jej božského Syna. Anjeli, z rozkazu Pána, počas týchto deviatich dní trikrát denne zaopatrovali nebeskou hudbou, spolu s vychvaľovaním požehnaní, udelených chorému mužovi. Okrem toho bolo ich skromné, ale veľmi vzácne obydlie naplnené takou obdivuhodnou ľúbeznou vôňou, že osviežila nielen svätého Jozefa, ale i všetky početné osoby, ktoré sa k domu svätej Rodiny priblížili. 

Deň pred smrťou, keď bol celý, vplyvom týchto zvláštnych požehnaní roznietený božskou láskou, vošiel do vytrženia, ktoré trvalo dvadsaťštyri hodín. Samotný Pán poskytol Jozefovi silu k tomuto zázračnému stretnutiu s Bohom. V tomto vytržení jasne videl Božiu podstatu a bolo mu zjavené všetko, čomu veril vierou - nevystihnuteľné Božstvo, tajomstvo vtelenia a vykúpenia, bojujúcu Cirkev so všetkými svojimi sviatosťami a tajomstvami.

Najsvätejšia Trojica ho poverila a ustanovila za posla nášho Spasiteľa k svätým patriarchom a prorokom v predpeklí a prikázala mu, aby ich pripravil na odchod z Abrahámovho lona do miesta večného odpočinku a blaženosti.

Najsvätejšia Mária to všetko videla zrkadliť sa v duši svojho božského Syna i so všetkými ostatnými tajomstvami tak, ako to to bolo zjavené jej milovanému snúbencovi a za toto všetko vzdávala vďaky svojmu Pánovi.

Keď svätý Jozef vyšiel z tohto vytrženia, jeho tvár žiarila nebeským leskom a duša bola úplne zmenená vplyvom pozerania na Boha. Požiadal svoju Snúbenicu, aby mu udelila svoje požehnanie, ona však požiadala svojho božského Syna, aby mu požehnal miesto nej, čo aj spravil. Potom slávna Kráľovná pokory padla na kolená a prosila svätého Jozefa, aby Ju požehnal ako jej manžel a hlava. Na božský pokyn a pre útechu svojej najmúdrejšej Manželky, Boží muž jej žiadosť splnil. Ona potom pobozkala ruku, ktorou Jej žehnal a požiadala ho, aby jej menom pozdravil spravodlivých v predpeklí. Najpokornejší Jozef uzatváral svoj život úkon sebapokorenia a svoju nebeskú Snúbenku prosil za odpustenie všetkých nedostatkov, ktorých sa dopustil v jej službách a proti láske, aj aby mu bola nápomocná svojím príhovorom v hodine jeho odchodu z tohto sveta. Svätý muž vzdal tiež najpokornejšiu vďaku jej Synovi za všetky požehnania, ktoré mu v živote udelil, zvlášť za tie, ktoré dostal v dobe svojej choroby. 

Posledné slová, ktorými sa svätý Jozef prihovoril svojej Snúbenici boli: "Požehnaná si medzi ženami a vyvolená zo všetkých tvorov. Nech Ťa anjeli i ľudia chvália, nech Ťa poznajú všetky pokolenia, chvália a vyvyšujú tvoju dôstojnosť a nech je v Tebe poznávané, ctené a velebené meno Najvyššieho po všetky budúce veky. Buď večne chválený Pán za to, že Ťa stvoril takú príjemnú jeho očiam i všetkým blaženým duchom. Dúfam, že i ja budem požívať pozeranie na Teba v nebeskej vlasti."

Potom sa tento Boží muž s najhlbšou úctou obrátil ku Kristovi, nášmu Pánovi a snažil sa pred Ním pokľaknúť, ale najsladší Ježiš k nemu pristúpil, vzal ho do náruče, kde s hlavou, spočívajúcou na Ježišových rukách, svätý Jozef povedal: "Môj najvyšší Pane a Bože, Syn večného Otca, Stvoriteľ a Vykupiteľ sveta, udeľ svoje požehnanie svojmu služobníkovi a dielu svojich rúk. Odpusť mi, ó najmilosrdnejší Kráľ, viny, ktorých som sa dopustil v tvojej službe a spoločnosti. Chválim a vyvyšujem Ťa a vzdávam Ti večné a srdečné vďaky za to, že si ma vo svojej nevýslovnej dobrotivosti zvolil za snúbenca svojej pravej Matky. Tvoja veľkosť a sláva buďte mojimi vďakyvzdávaním po celú večnosť."

Vykupiteľ sveta mu udelil svoje požehnanie slovami: "Otče môj, odpočívaj v pokoji a v milosti môjho večného Otca a v mojej. Prorokom a svätým, ktorí ťa očakávajú v predpeklí, prines radostnú zvesť o ich blížiacom sa vykúpení." Pri týchto Ježišových slovách, keď spočíval v jeho náručí, prešťastný svätý Jozef zomrel a sám Pán mu zavrel oči.

V rovnakom okamihu množstvo anjelov, sprevádzajúcich svojho Kráľa a svoju Kráľovnú počuteľnými harmonickými hlasmi zaspievalo chválospevy.

Anjeli, z rozkazu Pána, odniesli presvätú Jozefovu dušu na miesto, kde boli zhromaždení patriarchovia a proroci, a kde ju všetci hneď poznali, pretože bola obostretá žiarou jedinečnej krásy ako Vykupiteľov domnelý otec a dôverný priateľ, hodný najvyššej úcty. V súlade a podľa rozhodnutia Pána spôsobil jeho príchod v tomto nespočetnom zhromaždení svätých nevýslovnú radosť, keď im oznámil ich blížiace sa vyslobodenie. 

Keď svätý Jozef zomrel, veľká Pani podľa židovskej tradície začala pripravovať jeho telo na pohreb. Nedotkli sa ho žiadne iné ruky, iba tie jej a anjelov, ktorí Ju vo viditeľných ľudských podobách pomáhali. Aby pri tom panenská Matka mohla zachovať najvyššiu spôsobnosť, Boh obostrel telo svätého Jozefa zvláštnym svetlo, ktoré ho celé ukrývalo zrakom, okrem tváre, a tak jeho najčistejšia Snúbenica, aj keď ho na pohreb sama obliekla, videla iba jeho tvár.

Telo zomrelého vydávalo preľúbeznú vôňu a zostalo krásne, ako živé, takže ľudia zo susedstva prichádzali v túžbe ho uvidieť a boli plní obdivu. Sväté telo preslávneho svätca Jozefa, ktorá vyprevádzali Vykupiteľ sveta a jeho najsvätejšia Matka, spolu so zástupom anjelov a priateľov i ostatných ľudí, bolo pochované na obyčajnom cintoríne. Najmúdrejšia Kráľovná zachovala pri všetkých týchto udalostiach pokoj a vážnosť, ani nepripustila, aby jej tvár dala najavo priveľké vzrušenie, ba ani jej zármutok Jej neprekážal v obstarávaní všetkého, čo bolo potrebné k pohrebu jej snúbenca.

Teba ešte dodať, že dlhá choroba a utrpenie, ktoré predchádzali smrti svätého Jozefa, neboli jedinou príčinou jeho smrti, pretože i cez všetky tie choroby by mohol žiť ešte dlhšie, keby sa k nim nepripojil oheň mocnej lásky, horiaceho v jeho vnútri. Aby jeho smrť bola viac triumfom jeho lásky, ako následkom dedičného hriechu, Pán prerušil zázračnú pomoc, s ktorou boli jeho prirodzené sily schopné celý jeho život prekonávať oheň jeho lásky. Hneď, ako bola táto božská pomoc prerušená, prirodzené sily boli premožené jeho láskou a železné putá, ktorými bola jeho presvätá duša pripútaná k smrteľnému telu, sa ihneď pretrhli a nasledovalo odlúčenie duše od tela, v čom spočíva smrť. 

Pravou príčinou smrti svätého Jozefa bola teda láska, tá bola zároveň najväčšia a najslávnejšia zo všetkých jeho chorôb, pretože v nej smrť spánkom tela a počiatkom pravého života.

- úryvok bol upravený a voľne preložený z knihy Mystické město Boží od ct. Márie od Ježiša z Agredy -

Masima