Pobožnosť sedem stried pred sviatkom svätého Jozefa podľa sv. Alfonza z Liguori

Prvá streda

Bolesti a radosti svätého Jozefa pri narodení Ježiša. 

"Odišiel Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem" (Lk 2, 4.)

Počúvaj v duchu svätý hovor medzi Máriou Pannou a Jozefom na ceste z Nazareta do Betlehema. Obdivovali dobrotu nebeského Otca, ktorý zoslal svojho Jednorodeného Syna, večné Slovo, na svet, aby vykúpil ľudské pokolenie. Čudujú sa láske tohto Syna, ktorý prichádza do tohto slzavého údolia, aby za hriechy ľudí zadosťučinil svojím utrpením a svojou smrťou. Aká veľká asi bola bolesť sv. Jozefa, keď v onej svätej noci, kedy sa malo narodiť božské Dieťa, bol nútený hľadal nocľah v jaskyni za Betlehemom, pretože ho obyvatelia mestečka tvrdo odmietli! 

Aký zármutok ho poňal, keď videl, ako jeho najsvätejšia Manželka krátko pred narodením Dieťatka, v onej vlhkej, vetru i zime vysadenej jaskyni sa chveje zimou! 

Ale uvažuj o veľkej radosti, ktorú pocítil Jozef, keď Mária o polnoci k nemu zvolala: "Poď rýchlo, Jozef, a klaňaj sa Bohu; v tejto jaskyni práve prišiel na svet v podobe slabého Dieťatka! Pozri, aké je krásne! Pozri, ako leží Kráľ sveta, ako úbohé Dieťa na kôpke slamy! Pozri, ako sa chveje zimou Ten, ktorý pôsobí, že Serafín horí láskou! Ako plače Ten, ktorý je radosťou nebies!" 

Ako lúč svetla, prenikajúci bez prekážky a bez stopy krištáľom, opustilo božské Dieťa, "keď tiché mlčanie všetko zaberalo, a noc vo svojom behu na pol ceste bola", (Múd. 18, 14.) neporušený, svätostánok, v ktorom sa skrývalo deväť mesiacov, a teraz je v lone svojej Matky. Súc presvedčený o tomto nadprirodzenom zrodení, "ktoré sa nestalo ani z Krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha" (Jn 1, 13), berie sv. Jozef božské Dieťatko na svoje lakte, a uzatvára Ho ako svoje vlastné vo svoje srdce i vo svoju dušu; Jemu venuje všetku svoju lásku zo všetkej svojej sily a s celou vrúcnosťou. Nie je Jeho otcom po spôsobe ľudí, ale spôsobom úplne novým, spôsobom duchovným. 

A teraz uvažuj o láske, ktorá vzplanula v srdci sv. Jozefa, keď hľadel vlastnými očami na Syna Božieho ako božské nemluvňa! Klesá na kolená a prepuká v radostné slová: Klaniam sa Ti, Pane a Bože môj! Aké veľké je moje šťastie, že som po Márii prvý, ktorý smie na Teba, práve narodeného hľadieť, tým skôr, že viem, že sa Ti páčilo, aby si bol tu na zemi považovaný za môjho syna. Dovoľ mi teda, aby som smel povedať: Môj Bože a môj syn, Tebe, božské Dieťa sa úplne zasväcujem! Môj život bude náležať Tebe a užijem ho len k tomu, aby som Tebe, svojmu Pánovi slúžil!

Ale ako ešte vzrástla Jozefova radosť, keď v tej istej noci prišli pastieri, poslaní od anjela, aby sa pozreli na novorodeného Spasiteľa; keď mu vypovedali, čo im anjel oznámil; ako rozkošne znel spev nebeských zástupov; s akou rozkošou pozeral na to, keď sa Mesiášovi klaňali pastieri, odkladajú k Jeho nohám svoje chudobné dary!

A jeho vnútro zaliala nová radosť, keď sa neskôr objavili svätí Mudrci od východu, aby preukázali pocty nebeskému Kráľovi, ktorý zostúpil zo svojho nebeského trónu, aby svoj ľud oblažil. Jeho srdce asi oplývalo šťastím, keď ich podivuhodná hviezda priviedla z ďalekých pohanských krajov, aby sa prví klaňali Spasiteľovi. Svätému Jozefovi nebolo dopriate dožiť sa prvých Turíc, ale či azda nebolo radostné divadlo klaňanie mágov krásnym predobrazom a prorockým poukázaním na onú ​​budúcu kresťanskú slávnosť?

Modlitba.

Svätý Jozef, pre ony bolesti, ktoré si zakúsil, keď si videl božské Slovo v chlieve, také chudobné a úbohé, ako v chladnej noci plače od zimy, prosím ťa, aby si mi vyprosil pravú ľútosť nad mojimi hriechmi, lebo len tie boli príčinou, že Ježiš vtedy plakal.

Ale aj pre onú útechu, ktorú si pocítil, keď si prvýkrát uvidel rozkošné Jezuliatko v jasliach, lebo od onoho okamihu si zahorel láskou k tak roztomilému dieťatku, - vypros mi milosť, aby som už tu na zemi bol roznietený veľkou láskou k Pánovi Ježišovi, aby som Ho raz v nebesiach požíval na veky. Amen.

Ty potom, Matka Božia, aj Matka moja, doporuč ma svojmu Synovi, a vymôž mi odpustenie všetkých urážok, ktoré som Mu urobil, - i milosť, aby som Ho už nikdy neurazil.

Áno, vždy milosrdný Ježišu, odpusť mi pre Máriu a Jozefa! Udeľ mi nevýslovnú milosť, aby som Ťa raz uvidel v raji, aby som tam miloval a velebil tvoju božskú krásu a dobrotu, ktorá Ťa pohla, aby si sa z lásky ku mne stal dieťaťom. Nekonečná dobrota, milujem ťa; ó Bože, môj Bože a moje všetko, milujem Ťa. Amen.

Druhá streda

Poslušnosť svätého Jozefa a jeho odovzdanosťou do vôle Božej.

"Anjel Pána sa ukázal v sne Jozefovi a povedal: Vstaň, vezmi Dieťa aj Jeho Matku a uteč do Egvpta" (Mt 2, 13).

Keď Herodes spoznal, že sa Mudrci k nemu nevrátili, rozhneval sa a rozkázal, aby boli usmrtení všetci chlapčekovia od dvoch rokov a nižšie v Betleheme aj celom okolí. Boh však nechcel, aby jeho Syn bol teraz vydaný smrti; a dal Jozefovi skrze anjela oznámiť, aby s dieťatkom a Jeho Matkou utiekol do Egypta. To bolo dielo božskej múdrosti a lásky; keby bol Boh dopustil, aby Ho Herodes zabil, čo by bolo z nášho vykúpenia? Okrem toho sa malo splniť to, čo anjel povedal od Pána skrze proroka slovami: "Z Egypta som povolal svojho syna." (Mat. 2, 15.)

Všetko teda muselo napomôcť tomu, aby sa splnila vôľa Božia a úmysly Prozreteľnosti. Aj Herodes svojim ukrutným prenasledovaním bol nástrojom nebies, tak ako cisár Augustus svojim rozkazom o sčítaní ľudu.

Uvažuj teraz o živej viere a ochotnej poslušnosti svätého Jozefa! - Verí pevne anjelovmu slovu. Hoci hodina jeho cesty nebola určená, je hneď pripravený na cestu, bez najmenšieho odvrávania, nepýtajúc sa, kedy ani kde sa má v Egypte usadiť. Bezodkladne oznamuje rozkaz Panne Márii, zbiera skromný majetok a vydáva sa samotný s Máriou, svojou manželkou, a s Dieťaťom na ďalekú cestu do Egypta, nemajúc sprievodcu, - cez hory, po strmých chodníkoch, väčšinou osamelou, vyprahnutou púšťou. Ako rýchla to poslušnosť! 

Ale aký veľký bol Jozefov zármutok, keď videl, čo všetko na tomto ťažkom úteku zakúša jeho Snúbenica aj s útlym dieťatkom, nevediac im pomôcť! Potravy sa im asi nedostávalo; často ak nie stále, prenocovali pod holým nebom, a veľmi trpeli horúčavou púšte. Svätý Jozef sa iste podrobil vôli Božej dokonale, keď večný Otec chcel, aby Jeho Syn začal trpieť už ako dieťa k odčineniu ľudských vín. Ale aj tak bolo Jozefovo nežné, milujúce srdce nadmieru skľúčené, keď videl sväté Dieťatko vystavené toľkým útrapám.

A ďalej rozjímaj o ich utrpení počas viacročného pobytu uprostred cudzieho a modlárskeho ľudu. Podľa sv. Bernarda sa sv. Jozef musel veľmi namáhať, aby uživil svoju úbohú Manželka i božské Dieťa, ktoré predsa živí všetky pozemské tvory. A ak niekedy nenašiel nikde zárobok a ak nedostal svoju skromnú ​​mzdu, bieda bola tým citeľnejšia, zvlášť preto, že rodičov viac bolelo, ak sa nedostávalo božskému Dieťaťu, než že sami trpeli túto biedu. Z ustavičného protivenstva, ktoré stíhalo Jozefa od tej doby, čo sa stal Ježišovým strážcom, sa učme, že takýto poklad nemožno uchovať bez "bolesti a treba byť pripravený na utrpenie, ak chceme zostať verní Bohu.

Modlitba.

Svätý môj orodovník, ako si Ty vždy tak rýchlo poslúchol vôľu Božiu, tak aj mne vypros od Pána Ježiša milosť, aby som jeho prikázania plnil rýchlo a dokonale; opatruj ma na púti do večnosti, na ktorej sa stretnem s toľkými nepriateľmi. Daj, aby som vždy zostával v spoločnosti Ježiša a Márie, lebo keď mu ma odprevadia oni, bude mi aj všelijaká životná námaha, aj sama smrť sladká a ľúbezná. Amen.

Panna Mária, Matka Božia, pre ony útrapy, ktoré si vytrpela ako útla panna na ceste do Egypta, vypros mi milosť, aby som znášal všelijaké protivenstvá a kríže s trpezlivosťou a odovzdanosťou.

Milovaný Ježiško, zmiluj sa nado mnou! Ty, ktorý si "môj Pán a Boh môj", ráčil si už ako dieťa za mňa veľa nevinne trpieť. Ja však, ktorý som si už toľkokrát zaslúžil peklo, bývam taký netrpezlivý a mrzutý, aj keď musím trpieť len dosť málo! Chcem teda naďalej znášať každé protivenstvá, ktoré na mňa zošleš. Ale ráč mi pomôcť svojou milosťou, lebo inak nevytrvám verne! "Milujem Ťa, Ježišu, Bože môj, nad všetko" a chcem Ťa stále milovať, a aby som sa Ti páčil, budem trpieť, koľko sa Ti zapáči. Amen.

Tretia streda

Bolesti svätého Jozefa a Panny Márie pri strate Ježiša

"Chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme, bez toho, aby to jeho rodičia spozorovali" (Lk 2,43).

Keď Herodes zomrel a nastal čas, aby sa Svätá Rodina vrátila z Egypta, vyzval zase anjel sv. Jozefa, aby sa vrátil s Máriou a dieťaťom do izraelskej zeme. Jozef na ceste počul, že v Judei vládne po svojom otcovi Heródesovi Archelaus, známy v ľude svoju nedôverčivosťou a ukrutnosťou. Odobral sa teda Jozef do Galiley, a usadil sa v Nazarete; tento kraj bol vtedy pod vládou Herodesa Antipa, ktorého sa nebolo treba báť toľko, ako otca i brata. V Nazarete bývala Svätá Rodina, "aby sa naplnilo, čo bolo predpovedané skrze prorokov, že Nazaretským bude sa volať." (Mat. 2, 23) Na tomto pokojnom, odľahlom mieste, obklopenom vencom ľúbezných, zelených pahorkov "dorastalo a silnelo Dieťa, súc plné múdrosti, a Božia milosť bola v Ňom." (Luk. 2, 40.) 

Od dvanásteho roku svojho veku boli Židia zákonom zaviazaní, aby na Veľkú noc putovali do jeruzalemského chrámu. Keď teda dospel Ježiš do tohto veku, vzal Ho sv. Jozef so sebou. Ale keď sa rodičia vracali, chlapec zostal pozadu a jeho rodičia to nespozorovali, domnievajúc sa, že je pri karaváne. Muži totiž, aj ženy, putovali v oddelených skupinách, deti sa potom mohli bez rozdielu pripojiť k tým, či oným. 

Pochopíme, ako sa sv. Jozef preľakol a aká bolesť mu zovrela srdce, keď spozoroval stratu Chlapca, zvlášť, keď vo svojej pokore myslel, že si snáď nejakým previnením zaslúžil, aby Ježiš odmietol jeho spoločnosť aj ochranu aj otcovský úrad. Pre dušu, ktorá všetkou svojou láskou lipne iba k Bohu, nie je väčšej trýzne než obava, že Ho urazila. Preto boli tie tri dni pre Máriu i Jozefa, dni najväčšej úzkosti a skormútených starostí; nemohli nič iné, než s plačom hľadať svojho miláčika, ako to sama Svätá Panna vyznala, keď Ho našli v chráme: "Synu, prečo si nám to urobil? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali." (Luk. 2, 48.) 

Synu, aký horký smútok si nám v týchto troch dňoch, kedy sme Ťa s plačom hľadali, ale nenašli, ani správy o Tebe nedostali, spôsobil. Ale na druhej strane uvažujme aj o Jozefovej radosti, keď Ježiša zasa videl a od neho počul, že ho Ježiš neopustil, - hoci len na krátko - jeho vinou, ale z vyššieho úmyslu, aby totiž splnil vôľu svojho Otca. 

A prečo to bola vôľa Božia? Asi aj preto, aby sme poznali, aké kruté je pre nás, Ježiša len na čas stratiť - ale najväčším nešťastím, stratiť Ho navždy. Svätý Ján Zlatoústy k tomu poznamenáva (hom.8. in Matth.), že Boh konal s Jozefom tak, ako so všetkými svätými, ktorých nenecháva v radosti alebo v zármutku stále, ale ich život spriada zo zármutku i radosti v podivuhodnej rozmanitosti.

Modlitba.

Svätý Jozef, ty plačeš, že si stratil svojho Ježiša; miloval Ťa predsa vždy, a jeho láska k Tebe je taká veľká, že si Ťa zvolil za svojho Živiteľa a Strážcu. Daj, nech skôr plačem ja, ktorý som toľkokrát opustil svojho Pána a Boha, pohrdnúc Jeho milosťou pre stvorenie a aby som mohol vyhovieť svojim vášňam. Pre zásluhy oných svojich bolestí, vypros mi milosť, aby som stále oplakával urážky, ktoré som spôsobil svojmu Spasiteľovi. A pre ony radosti, ktoré si pocítil, keď si sa stretol s Pánom Ježišom v nebi, daj, aby som aj ja Ho našiel, a až sa so svojou milosťou vráti do môjho srdca, aby som Ho už nikdy nestratil. Amen.

A Ty, Mária, Matka moja, útočisko hriešnikov, maj so mnou súcit a neopúšťaj ma! Ak som urazil tvojho Syna, ľutujem toho teraz z celého srdca a som ochotný radšej tisíckrát stratiť život, než jeho milosť. Pros Ho, aby mi odpustil a prepožičal mi dar svätej vytrvalosti. Amen.

Ty však, vždy milosrdný Pane môj, Ježišu Kriste, ráči mi odpustiť! Ošklivím si a nenávidím všetky neprávosti, ktoré Ťa tak zarmútili, a prial by som si bolesťou nad nimi zomrieť. Milujem Ťa nadovšetko, a pretože Ťa milujem, vážim si tvoju lásku a milosti viac než všetko bohatstvo sveta. Pomôž mi, Pane, aby som Ťa miloval stále, bez prerušenia a bezprestania a nikdy Ťa už neurazil. Amen.

Štvrtá streda

Ustavičné prebývanie svätého Jozefa s Ježišom.

"Ježiš sa odobral s nimi a potom sa vrátil s nimi do Nazareta bol im poslušný." (Lk 2, 51)

Keď Mária a Jozef našli zase Ježiša, vrátili sa všetci do Nazareta. V chráme sa zjavilo akési Ježišovo Božstvo, ale po kratučkom, skvelom zjavení sa zasa uchyľuje do skrytosti. Ľúbezný Nazaretský kvet, ktorý sa na okamih roztvoril, sa zase zatvára na niekoľko rokov, ktoré evanjelista zhŕňa do krátkych slov: "Prišiel do Nazareta a bol im poslušný." Večné Slovo, ktoré stalo sa človekom, teda býval v núdznom domčeku pri svätom Jozefovi, počúvajúc Ho ako svojho otca až do jeho skonania.

Rozjímaj tu o svätom živote, ktorým žil Jozef v spoločnosti Pána Ježiša a Panny Márie. V tejto svätej rodine vládlo jediné prianie: páčiť sa Bohu. Boh, ktorý postúpil sv. Jozefovi pocty a práva, patriace Otcovi jediného Syna, chcel tiež, aby plnil všetky povinnosti tohto úradu. Iste však prvou, najdôležitejšou a najčestnejšou povinnosťou Jozefa bolo sa starať o pokrm pre Dieťa Božie. Táto úloha Živiteľa ho úzko spájala s vteleným Božím Synom. Aj keď tento spravodlivý muž nemal účasť na prvých počiatkoch Kristovho človečenstva, bolo predsa vôľou Božou, aby hojne napomáhal k Jeho rozvoju a zdokonaleniu. Ježiš chcel byť zaviazaný Jozefovej výžive za svoje zdravie, vzrast aj svoj život. Ale pokrm, ktorý Syn Boží požíval, nepochádzal z imanie predkov, zo zdedeného majetku, ​​ale z denného zárobku práce chudobného tesára, z denného ovocia potu jeho tváre. 

Ako Mária darovala svetu obeť vykúpenia, tak ju Jozef živil ku dňu obetovania. Jozefov chlieb posilňoval Spasiteľa sveta, ktorý mal zomrieť na kríži, z neho pochádzala krv, kolujúca v žilách Syna Božieho, ktorá mala byť preliata na Kalvárii. A toho si asi Mária aj Jozef boli dobre vedomí. Koľkokrát sa asi zhovárali medzi sebou o láske, ktorú dlhujú ľudia Bohu, - o nekonečnej láske, ktorú má Boh k ľuďom, a ktorá sa zjavila najmä v tom, že poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby trpel a svoj život dokonal na spásu ľudského pokolenia v mori bolestí a útrap! Mária a Jozef iste asi len so slzami spomínali, hľadiac na Ježiša, a poznajúc dobre Písmo sväté, na smutné proroctvo Simeonovo: Hľa, tento je ustanovený na znamenie, ktorému budú odopierať" - a "Tvoju dušu prenikne meč." (Lk 2, 34- 35) úzkosťou a obavami plnila ich duše myšlienka, že ich milený Syn bude oným mužom bolesti, o ktorom predpovedal Izaiáš, že jeho nepriatelia tak Ho stýrajú, že nikto v ňom nespozná najpôvabnejšieho medzi synmi človeka, že Jeho sväté telo bude tak zbité metlami, že bude pokryté ranami ako telo malomocného, ​​On však, Vykupiteľ, bude ako baránok, ktorý onemie pred ukrutníkmi, všetko trpezlivo znesie a dá sa ochotne viesť na smrť. Aká asi bolesť, aká láska a úzkosť prenikala pri tom srdce svätého Jozefa!

Modlitba.

Svätý Jozef, pre slzy, ktoré si prelieval, keď si uvažoval o budúcom utrpení svojho svätého Zverenca, vypros mi milosť, aby som s nežnou zbožnosťou stále pamätal na bolesti svojho Spasiteľa. Pre svätý žiar lásky, ktorý vzplanul v tvojom srdci, keď si spomínal na smrť svojho Spasiteľa alebo o nej hovoril, daj, nech sa dostane jedinej iskričky z onej lásky mne úbohému, ktorý som bol svojimi hriechmi príčinou utrpenia Ježiša Krista. Amen.

A ty, blahoslavená Panna, ktorá si toľko vytrpela pri pohľade na muky aj smrť svojho premilého Syna v Jeruzaleme, vypros mi veľkú, pravú ľútosť nad mojimi neprávosťami. Amen.

Pane Ježišu, ktorý si trpel aj zomrel z lásky ku mne, úbohému hriešnikovi, daj, nech nikdy na takú veľkú lásku nezabudnem. Tvoja smrť, ó Spasiteľ, je mojou jedinou nádejou, verím, že si umrel aj za mňa, milujem Ťa celým srdcom, viac než koho iného, ​​viac než sám seba! Milujem Ťa - a z tejto lásky som ochotný znášať všetky bolesti. Ľutujem z hĺbky srdca, že som Teba, najvyššie Dobro, kedy urazil! Nežiadam si nič, než Teba milovať a Tebe sa páčiť! Pomôž mi, Pane môj, a nedopusť, aby som sa dakedy od Teba odlúčil. Amen.

Piata streda

Láska svätého Jozefa.

"Silná ako smrť je láska" (Pie 8, 6)

Uvažuj najskôr o láske svätého Jozefa k jeho najčistejšej manželke. Mária bola zo všetkých žien, čo ich kedy bolo a bude, najušľachtilejšia, bola dušou najtichšou, najpokornejšou, najviac milovala Boha, zaslúžila si teda plne Jozefovu lásku, ktorý si tak veľmi dokázal ceniť cnosti. Uvažuj, akou láskou ľnula aj Panna Mária k Jozefovi, takže jemu určite vo svojej láske dávala prednosť pred všetkými tvormi. Jozef považoval Pannu Máriu za Miláčika Božieho, ktorého Boh sám vyvolil, aby bola Matkou večného Slova. Z toho pochopíš, aká veľká bola láska a verná oddanosť verného a vďačného Jozefovho srdca k tak nevýslovne lásky hodnej manželke. 

A potom uvažuj o láske svätého Jozefa k Ježišovi. Boh ho urobil svojim zástupcom ako otca Ježiša, ale tým mu iste dal aj lásku otcovskú, bol otcom tak lásky hodného Syna, ​​ktorý je sám Boh! Preto Jozefova láska nebola iba láskou, aká je láska iných otcov, ale bola to láska nadľudská, lebo videl v jednej a tej istej osobe spojeného svojho Syna i svojho Boha. 

Jozef vedel dobre z božského zjavenia, ktoré dostal skrze anjela, že jeho Chovanec je Synom Božím, ktorý stal sa človekom z lásky k ľuďom a z lásky k nemu. Vedel tiež, že práve Jeho si vyvolil zo všetkých ľudí za strážcu svojho života a že sa ráčil nazývať jeho synom.

Keď teda Jozef uvažoval o tomto milostiplnom vzťahu, akým asi plameňom lásky bolo roznietené jeho srdce, kedykoľvek božské Dieťa choval na rukách, a jeho láska bola odplácaná Jeho láskou. Kedykoľvek pozrel na svojho Pána, tak ochotne mu pri práci pomáhajúceho, vo všetkom mu poddaného, a nič nechcejúceho učiniť bez jeho súhlasu a schválenia! A táto láska rástla a vzmáhala sa viac a viac, keď Jozef počul od božského Jezuliatka slová večného života, ​​zraňujúce ako šípy lásky jeho srdce, a najmä, keď pozoroval svätý príklad, ktorým sa potom Ježiš skvel vo všetkých cnostiach. 

Dlhý, dôverný styk medzi osobami, ktoré sa milujú, pôsobí, že láska ľahko ochladne, pretože ľudia, prebývajúci spolu, tým viac spoznávajú navzájom aj svoje chyby. Ale u svätého Jozefa tak nebolo, čím viac prebýval s Ježišom, tým viac a jasnejšie poznával Jeho svätosť. Z teda toľkoročného spoločného života spoznáš, aká veľká bola Jozefova láska k Spasiteľovi. 

"Môže niekto skrývať na prsiach oheň" asi tak hovorí Duch Svätý, "aby jeho šaty nechytila?" A on sám nebol zasiahnutý a strávený ohňom? Nuž, Jozef nosil na svojich prsiach toho, ktorý neskôr ukázal svoje srdce, horiace žiarom bohoľudskej lásky. Či teda nemusel byť roznietený horúcou láskou k svojmu Zverencovi? Áno, Jozef bol aj Cherubom skrze poznania nebeských tajomstiev aj Serafom svojou láskou k Bohu!

Modlitba.

Svätý Jozef, radujem sa z veľkého šťastia a vysokej dôstojnosti, ktorej sa ti dostalo, ktorý si mohol prikazovať tomu, ktorému sú poddané nebesá i krajiny. Ak ťa ráčil poslúchať Boh, aj ja sa chcem oddať tvojej službe. Chcem Ti oddnes slúžiť, budem Ťa ctiť a milovať ako svojho pána a veliteľa. Len ma prijmi pod svoju stráž - a potom so mnou rob, čo sa Ti páči, lebo viem, že všetko, čo mi uložíš, je k môjmu dobru a má za účel česť a slávu môjho i tvojho Spasiteľa. 

Svätý Jozef, oroduj za mňa u Ježiša Krista! Pretože tu na zemi vykonal všetko, čo si Mu prikázal, neodoprie Ti nič ani teraz. Pros Ježiša, aby mi odpustil urážky, ktorých som sa dopustil, pros Ho, aby sám spôsobil, aby som vždy viac odumieral sebe i stvoreniu, pros Ho, aby v mojom srdci zapálil svoju svätú lásku a potom nech sa mnou spraví, čo sa mu zapáči. Amen.

Najsvätejšia Panna, pre lásku, ktorú cítiš k Jozefovi, vezmi ma pod svoju ochranu a pros svojho prečistého manžela, aby ma prijal do počtu svojich služobníkov.

A Ty, najmilší Ježišu, ktorý si sa toľko ponížil, že si aj človeku bol poslušný, aby si zadosťučinil za všetku moju neposlušnosť, daj mi pre zásluhy onej poslušnosti, ktorú si na zemi preukazoval svätému Jozefovi, milosť, aby som sa oddnes ochotne podroboval každému tvojmu konaniu. Pre lásku, ktorú si cítil k Jozefovi, a Jozef k Tebe, prepožičaj mi veľkú lásku k Sebe, Ty nekonečná dobrota, ktorá si zaslúžiš byť milovaná z celého srdca, odpusť mi urážky, ktoré som Ti urobil, a buď mi milostivý! Ježišu, láska moja, milujem Ťa! Milujem Ťa, môj Bože, a chcem Ťa milovať navždy. Amen.

Šiesta streda

Smrť svätého Jozefa.

"Vzácna je v očiach Pánových smrť jeho svätých". (Ž 115, 15)

Rozjímaj o tom, ako sv. Jozef, slúžiac Ježišovi a Márii toľko rokov s neúmornou vernosťou, blížil sa svojmu koncu. V nazaretskom domčeku vypustil dušu v prítomnosti Ježiša, svojho Sudcu a Spasiteľa, a Panny Márie, svojej najčistejšej manželky, teda v spoločnosti najsvätejšej a najvznešenejšej, v ich prítomnosti však bola jeho smrť sladká a vzácna. A ako by mohlo byť trpké jeho umieranie, keď zaspával v náručí Života! Kto popíše a pochopí tú čistú radosť, tú útechu a blahú nádej, tú odovzdanosť aj žeravú lásku, ktorá Jozefovom srdci vzbudili  Ježišove a Máriine slová! Právom teda má svätý František Saleský myšlienku, že svätý Jozef zomrel z čistej lásky k Bohu.

Dobrý koniec dobrého života možno zrovnávať s krásnym večerom po horúcom, namáhavom letnom dni. Ale taký večer so svojou posvätnou náladou je len ​​slabým obrazom onoho nadprirodzeného pokoja, ktorý do Jozefovho srdca priniesla blížiaca sa hodina smrti, a ktorý sa veselo odrážal na jeho čele. Smrť svätých duší robia drahocennou zvlášť dobré skutky, ktoré vykonali, keď žili. A nekonal svätý Jozef dlhé roky skutky, nezastával úrad, ktorý bol v úzkom spojení so vznešeným tajomstvom vykúpenia? Všetko, čokoľvek Jozef myslel, hovoril, robil, bolo čisté a sväté, a utrpenie dodalo všetkému, čo robil i nerobil, tým väčšia záslužnosť. V pravde: "blahoslavení sú tí, ktorí v Pánovi umierajú, pretože ich skutky idú s nimi." (Zj 14, 13)

Jozefova smrť bola celkom pokojná, tichá a bez smrteľnej úzkosti, pretože aj jeho život bol vždy svätý. Ale takou nemôže byť smrť tých, ktorí Boha mnohokrát urazili a zaslúžili si pekelné tresty. Zato však nám bude veľkou útechou vedomie, že umierajúc, sme pod ochranou svätého Jozefa. Ako by mohli odolať nepriatelia našej spásy tomu, ktorému ráčil byť poddaný aj Syn Boží, až sa objaví pri našom smrteľnom lôžku sa svojou ochranou! Preto šťastná tá duša, ktorej sa v rozhodnom okamihu dostane pomoci tohto mocného orodovníka! On, ktorý zachránil božské Dieťatko v nebezpečenstve života útekom do Egypta, a ktorý dokonal v prítomnosti Ježiša a Márie, dostal za to za odmenu výsadu, že je pre svojich ctiteľov patrónom blaženej smrti.

Modlitba.

Svätý Jozef, Tebe sa právom dostalo blaženej smrti, lebo si bol po celý život sväto živý. Ale ja! Oh, ako sa desím a trasiem, ak pomyslím na svoj posledný okamih, kedy sa rozhodne môj osud pre celú nekonečnú večnosť! Kto mi dá záruku, že smrť ma nezastihne nepripraveného, ​​ale naopak v stave milosti Božej? Ty, slávny svätec, Ty mi môžeš vyprosiť šťastný koniec. Pre svoje početné hriechy si síce zaslúžim nešťastnú smrť, ale ak mi ty prispeješ, potom nezahyniem na veky. Veď si bol ochrancom a živiteľom Toho, ktorý ma bude súdiť, a Ježiš ma nezavrhne, ak sa ma Ty ujmeš! Preto Ti s plnou dôverou odporúčam svoj koniec a prosím ťa pre onú útechu, ktorú Ti v posledných chvíľach tvojho života poskytli Pán Ježiš a Panna Mária, aby si sa ma ujal v mojich posledných okamihoch, aby si ma potešil a posilnil v smrteľnom zápase, moju dušu prijal a doviedol ju k môjmu Pánovi a Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. Amen.

Najsvätejšia Panna, moja nádej, Ty vieš, že dúfam, že iba pre zásluhy Tvojho božského Syna a na Tvoj mocný príhovor zomriem blaženou smrťou a budem blažený. Ach, Matka moja, neopúšťaj ma! Ale prispej mi najmä v rozhodnom smrteľnom okamihu! Vypros mi milosť, aby som odišiel zo sveta so svätými menami: "Ježiš, Mária, Jozef."

Ty však, najdobrotivejší Spasiteľ, ktorý raz budeš mojím sudcom, odpusť mi všetky viny, ktorými som Ťa vtedy urazil a zarmútil a ktoré celou dušou ľutujem. Ale odpusť mi ich, prosím, už teraz, skôr ako ma zastihne hodina smrti, kde budeš mojím sudcom!

Najsladší Ježišu, buď mi Spasiteľom a nie Sudcom! Ach, mňa úbohého, ktorý stratil toľko rokov a Teba nemiloval! Prepožičaj mi milosti, aby som Ťa miloval, a to nad všetko, aspoň v tej dobe, nech kratšej či dlhšej, ktoré mi ešte zostáva! A až sa priblíži hodina môjho odchodu z tohto sveta a otvorí sa mi večnosť, daj, aby som odtiaľ odišiel s horúcou láskou k Tebe! 

Môj Spasiteľ, môj Bože, moja láska, moje všetko, milujem ťa a nežiadam si iné milosti, než aby som Ťa miloval celou bytosťou! Túžim po nebi len preto, aby som Ťa tam z celej svojej sily a po celú večnosť miloval! Ježišu! Mária! Jozef! Doprajte mi, by som zosnul vo vašej spoločnosti. Amen.

Siedma streda

Sláva svätého Jozefa.

"Služobník dobrý, a verný, že si nad málom bol verný ... vojdi do radosti svojho Pána." (Mt 25, 21)

Sláva, ktorú udeľuje Boh svojím Svätým v nebi, zodpovedá svätosti ich života na zemi. Aby sme pochopili svätosť svätého Jozefa, postačí, ak budeme počuť to, čo o ňom hovorí sväté Písmo: "Jozef potom, jej muž, bol spravodlivý." (Mt 1, 19). Mužom spravodlivým sa v Písme nazýva len ten, kto má všetky cnosti, lebo toho, ktorému chýba len jediná cnosť, nemožno už nazývať spravodlivým: uváž teda, akej nadmiery božskej lásky a všetkých čností nadobudol tento Svätec z rozhovorov a ustavičného prebývania so svojou najsvätejšou manželkou, dokonalým vzorom všetkých cností. Ak dostačilo jediné slovo Panny Márie, aby Ján Krstiteľ bol posvätený a Alžbeta bola naplnená Duchom Svätým, k akému vysokému stupňu svätosti dospela krásna Jozefova duša dlhoročným, dôverným stykom s Pannou Máriou! A naviac: ako nesmierne vzrástli cnosti a zásluhy svätého Jozefa na tejto zemi tým, že na také obdobie prebýval na tejto zemi s Ježišom Kristom, ktorý je svätosť sama, že Mu slúžil, živil Ho a tu na zemi Mu pomáhal! Ak Boh sľubuje odmenu už tomu, ktorý z lásky k Nemu podá úbožiakovi dúšok čerstvej vody, uváž, aká sláva je udelená na nebi svätému Jozefovi, ktorý Ho zachránil pred úkladmi Herodesa, ktorý Mu obstarával pokrm a odev toľko rokov, ktorý Ho nosil na rukách, a s takou láskou sa o neho staral! Môžeme mať určite za to, že život Jozefa v spoločnosti Ježiša a Márie, ktorých ustavične videl pred sebou, bol ustavičnou modlitbou, bohatou úkonmi viery i dôvery i lásky, odovzdanosti a obetavosti. Pretože potom večná odmena zodpovedá zásluhám tohto života, možno tušiť, aká veľká je sláva svätého Jozefa v nebesiach. Je ovocím milostí, ktoré za živa dostal. Ale je aj odmenou za jeho dobrú vôľu, za jeho vernú a obetavú oddanosť. 

Svätý Augustín porovnáva ostatných Svätých s hviezdami, ale svätého Jozefa so slnkom. Suarez tvrdí, že je úplne rozumné mať za isté, že svätý Jozef po Panne Márii predíde zásluhami a slávou všetkých ostatných Svätých. A ctihodný Bernardín z Bustis súdi, že svätý Jozef, ak chce vyprosiť svojím ctiteľom nejaké milosti, s neomylnou istotou to od Ježiša a Márie dosiahne.

Modlitba.

Svätý Jozef, teraz tróniš vo svojej sláve vysoko v nebesiach, nablízku svojho drahého Ježiša, ktorý Ti na zemi bol poslušný. Maj súcit so mnou, ktorého obkľučuje toľko nepriateľov, diabol aj moje zlé náruživosti, stále proti mne bojujúci, aby mi ulúpili Božiu milosť. Pre veľké šťastie, ktoré si požíval na zemi, žijúc v ustavičnej spoločnosti Pána Ježiša a Panny Márie, vypros mi milosť, aby som v rokoch života, čo mi ešte zostávajú, vytrval v spojení s Bohom, aby som odolal útokom pekla a zomrel v láske k Ježišovi aj Márii, tak aby som, s Tebou spojený, mohol požívať ich spoločnosť v kráľovstve blaženosti. Amen.

Matka moja, Panna Mária, pre tvoju lásku k Jozefovi, tvojmu najčistejšiemu manželovi, prosím Ťa, stoj pri mne v každý čas, ale zvlášť v poslednom okamihu života, neopúšťaj ma, kým ma neuvidíš v počte vyvolených nebešťanov.

Aj Teba, Pane Ježišu, môj vždy milosrdný Boh a Pán, prosím pre zásluhy svätého Jozefa, ktorého si na nebi tak oslávil, a pre zásluhy tvojej najsvätejšej Matky, nedopusť, aby som sa od Teba niekedy odlúčil, ale bol hodný raz vojsť do nebeskej vlasti, kde by som Ťa v láske požíval a tvoje zmilovanie večne velebil. Amen.

Masima