Dejiny úcty k svätému Jozefovi

Úcta ku sv. Jozefovi bola v našich krajinách veľmi rozšírená. Hoci u nás jeho sviatok – 19. marec – nie je prikázaným sviatkom, veriaci sa svätých omší, slávených na počesť svätého Jozefa, zúčastňujú radi a vo veľkom počte. Tento deň úcty k svätému Jozefovi poznáme od 10. storočia. Gregor XV. ho v roku 1621 potvrdil ako prikázaný sviatok, biskupi Slovenska ho však po predchádzajúcom schválení Apoštolskou stolicou z prikázaných sviatkov vyňali. Pápež Lev XIII. odporučil celý mesiac marec zasvätiť úcte k svätému Jozefovi.

Mnohí svätci preukazovali svätému Jozefovi veľkú lásku a úctu. Blahoslavený Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa dekrétom Quemadmodum Deus (8. decembra 1870) za patróna celej Cirkvi pretože: „(...) s najväčšou starostlivosťou živil toho, ktorého mali neskôr veriaci prijímať ako nebeský chlieb pre večný život (...)“ Podľa Leva XIII. je „patrónom všetkých kresťanov. Otcom rodín udeľuje milosť bdieť nad deťmi a kresťansky ich vychovávať. Manželom dáva dar vzájomnej a trvalej lásky, dokonalého súladu manželského zväzku. Slobodným osobám udelí ducha veľkej čistoty, všetkých poučí, v čom spočíva opravdivá veľkosť. Robotníkov v núdzi naučí, ako posvätiť seba posväcovaním práce a vyrovnaným znášaním chudoby.“ 

Pius XI. o sv. Jozefovi tvrdil, že je „všemohúci orodovník“, pretože: „Čo by mohli odmietnuť svätému Jozefovi Ježiš a Mária, keď im on zasvätil celý svoj život a dával im prostriedky na ich pozemskú existenciu?“ 

Svätý Ján XXIII. si ho uctieval od detstva: „Veľmi milujem sv. Jozefa, natoľko, že nemôžem začať ani skončiť deň bez toho, aby moje prvé slová i posledné myšlienky boli bez neho.“

Svätá Terézia Veľká, učiteľka Cirkvi, patrí medzi najväčších šíriteľov úcty k sv. Jozefovi. Vo svojej autobiografii hovorí: „Kto neverí, nech skúsi, aké prospešné je zverovať sa tomuto slávnemu patriarchovi a uctievať si ho. Tí, ktorí majú k nemu opravdivú úctu, doloženú skutkami, vždy prospievajú v čnostiach, lebo tento nebeský pomocník nápadne pomáha v duchovnom pokroku tým, ktorí sa mu odovzdávajú." Sv. Jozefa veľmi milovala i svätá Terezka z Lisieux.

Kanadský rehoľník Kongregácie Svätého Kríža, svätý brat Andrej, si zvolil už v detstve sv. Jozefa za svojho spoločníka a dôverníka. Keď sa v Montreale staral o chorých, odporúčal im, aby sa s dôverou utiekali ku sv. Jozefovi. Hovorieval: „Keby len ľudia pochopili, kto je sv. Jozef, ako uzdravuje a obracia!“ Brat Andrej mal vnuknutie, aby vybudoval modlitebňu ku cti sv. Jozefa na vŕšku Mont Royal. V noci sa na to miesto chodil modliť. Prosil, aby jeho kongregácia získala vŕšok do vlastníctva. Na tento úmysel pri modlitbe položil pod jeden zo stromov medailu sv. Jozefa. Jeho prosba bola vypočutá. Modlitebňa, ktorú na vŕšku postavil, bola tak navštevovaná, že ju museli viackrát rozšíriť. Dnes je z nej bazilika, ktorú ročne navštívia milióny pútnikov. Podľa kardinála Tisseranta je toto miesto „hlavným miestom úcty ku sv. Jozefovi.

Svätý Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Redemptoris custos – Ochranca Vykupiteľa píše: „Nech sa sv. Jozef stane pre každého z nás výnimočným učiteľom v službe Kristovho spásneho poslania, za ktoré nesú zodpovednosť všetci a osobitne každý jeden člen Cirkvi. (...) Tohto spravodlivého muža, ktorý v sebe niesol celé dedičstvo starej zmluvy, Boh voviedol aj na ´začiatok´ novej a večnej zmluvy v Ježišovi Kristovi. (...) nech nám sv. Jozef ukazuje cestu tejto spásnej zmluvy.“

Pápež František si na svoj pracovný stôl položil sošku sv. Jozefa v netradičnej podobe, ako ležiaceho a spiaceho. Keď sa ho pýtali prečo, odpovedal že preto, lebo sv. Jozef všetky dôležité posolstvá dostal vo sne. Na otázku, prečo sú pod soškou poskladané lístočky, povedal: „Sú to moje modlitbové úmysly. Všetky ich dávam sem, aby na nich myslel on, Jozef.“ Potvrdil, že veľmi miluje sv. Jozefa, lebo je to muž silný a mlčanlivý.

Masima