Prečo sa odporúča úcta k svätému Jozefovi?

Pápeži nás povzbudzujú uctievať si Božích svätých. Prirodzene, že nemôžeme mat veľkú úctu ku každému svätému. Pre našu ohraničenosť sa musíme uspokojiť s tým, že mnohých svätých si budeme uctievať len všeobecným spôsobom. 

Ale Božia prozreteľnosť, pre pozoruhodné služby, ktoré vykonal pre Ježiša a Máriu, chce, aby sme mali viac než len všeobecnú úctu k svätému Jozefovi. 

Toto zdôraznil pápež Ján XXIII. vo svojom príhovore k rímskym robotníkom, keď povedal: „Všetci svätí v sláve si zaiste zasluhujú úctu a osobitný rešpekt, ale je jasné, že svätý Jozef má spravodlivý nárok na dojemnejšie, intímnejšie a prenikavejšie miesto v našich srdciach, ktoré bude patriť iba jemu… Tu dokážeme úplne odhadnúť celú veľkosť svätého Jozefa, nielen z dôvodu tej skutočnosti, že bol blízko k Ježišovi a Márii, ale tiež pre žiariaci príklad, ktorý dal vo všetkých čnostiach… (Príhovor 19. marca 1959)

Hoci si Cirkev bola od začiatku vedomá, že Márii bolo dané byť duchovnou matkou všetkých, skutočnosťou je, že k uvedomeniu si svätého Jozefa ako duchovného otca a ochrancu každého kresťana sa dospelo len postupne. 

Za posledných sto rokov si Cirkev  vždy viac uvedomovala úlohu svätého Jozefa. Je celkom jasné, že táto pobožnosť je milosťou, ktorá bola rezervovaná pre tento prítomný vek.

Kardinál Newman nám hovorí, že Cirkev mala od počiatku vždy vieru v svätého Jozefa, ale pobožnosť k nemu vo svojom vývoji bola pomalá. Tu sú jeho slová: Kto, na základe svojich titulov - a svedectva, cez ktoré k nám správa o nich prišla, - mal väčší nárok prijať včasné uznanie medzi veriacimi než on? Svätec Písma, adoptívny otec nášho Pána bol sprvoti predmetom všeobecnej a absolútnej viery kresťanského sveta, avšak pobožnosť k nemu je pomerne neskoršieho dáta. Keď sa raz začala, zdalo sa, že ľudia sú prekvapení, že sa o nej nerozmýšľalo prv; a teraz ho vo svojom náboženskom cítení a úcte majú hneď vedľa preblahoslavenej Panny Márie. (Certain Difficulties felt by Anglicans in Catholic Teaching, London 1891, zv. II.)

Prečo sa úcta k svätému Jozefovi veľmi odporúča?

Cirkev povzbudzovaním svojich detí k väčšej pozornosti ohľadom pobožnosti k svätému Jozefovi sa na prvom mieste stará o vyplnenie dlhu vďačnosti voči Bohu. Lebo vznešená dôstojnosť a nespočetné milosti udelené svätému Jozefovi sú skvelým prejavom dobrého a štedrého Boha.  Neboli, ak tak môžeme povedať, súkromnými milosťami udelenými iba svätému Jozefovi pre jeho osobný úžitok - boli udelené, aby mohol byť hodným úradu, ktorý vykonával vzhľadom na nášho Spasiteľa a Pannu Máriu. Teda v konečnom dôsledku sú tieto milosti a požehnania pre prospech nás všetkých. Prejavenie úcty a rešpektu a pobožnosti Jozefovi sú prostriedky na vzdanie slávy a vďačnosti všemohúcemu Bohu za láskavé milosti, ktoré vylial na tohto svätca.

Druhým dôvodom, prečo nás Cirkev nabáda byť oddanými Jozefovi je, že bol vzorom v praktizovaní všetkých čností. Príklad čnostného života, ktorý dal v presnom vyplňovaní povinností svojho životného stavu, je hodný úvahy.

Ak čítame evanjelium, nedá sa prehliadnuť jeho viera, nádej a láska praktizovaná v „testovacích podmienkach.“ Bol rozvážny v starostlivosti o svoju manželku a dieťa, ukázal veľké schopnosti vodcovstva pri ich ochrane a v ich službe. Bol nábožným v každom ohľade s tou jemnosťou a úprimnosťou svedomia, ktorá je vlastná Božím svätým. 

Bol spravodlivým vo svojom jednaní s Bohom i s človekom a pozoruhodný pre svoju silu a odvahu a skutočne vynikajúci v praktizovaní panenskej čistoty. Ba čo viac, chránil a obraňoval Máriinu čnosť v čase zásnub i počas celého ich spoločného života. Urobili sľub čistoty a pretože sa rozhodli žiť ho pre Boha, boli požehnaní viac, než všetci ostatní.

Zatiaľ čo Mária ho inšpirovala praktizovať túto čnosť dokonale, on, ako skutočný muž, chápal hlboký význam jej inšpirácie i to, ako vyšla zo srdca, ktoré bolo hlboko pohrúžené v Božej láske. Chrániac a obraňujúc Máriinu česť a cnosť dokázal, že je vždy viac a viac hodný jej lásky. Často sa hovorí, že opravdivá láska musí byt postavená na obeti a nesebeckom duchu. Nikdy sa to neuskutočnilo viac, ako v prípade Márie a Jozefa. Následne, ich láska a náklonnosť bola čistejšia a ľudskejšia, i keď panenská - a práve preto, že bola panenská, bola najvznešenejšia! 

Je najväčším príkladom pre svet, že láska medzi mužom a ženou založená na láske k Bohu, ktorá sa stará v prvom rade o zákony Božie, je druh lásky, ktorý najviac zušľachťuje a zasluhuje. Je najväčším, najpravdivejším, najhlbším pochopením slova láska.

Cirkev dala z času na čas jasne vedieť, že Jozef nie je svätcom len pre určitý počet duší, ale že môže pomôcť všetkým. Jozef je patrónom všeobecnej Cirkvi a jeho patrónstvo, či otcovská ochrana sa rozprestiera na všetkých, čo ju hľadajú. Zvlášť v ňom nájdu osobitného patróna určité skupiny ľudí – rodiny, robotníci, manželia, panny, zomierajúci.

Ak pobožnosť k Jozefovi je taká dôležitá, je možné sa spýtať, prečo až donedávna neprekvitala v Cirkvi? Jediná odpoveď, ktorú je možné dať na túto otázku je, že prozreteľnosťou Božou bolo pre Jozefa potrebné zostať skrytým, aby sa chránilo tajomstvo Vtelenia a panenstvo Márie. 

V Božích očiach „tisíc rokov je ako jeden deň", a neustále viac si uvedomujeme, že Božia prozreteľnosť vždy prináša do plného rozkvetu v Cirkvi pobožnosti, ktoré sú dôležité v určitom čase. 

A tiež, Boh inšpiruje Cirkev, aby definovala určitú dogmu viery v určitom momente v histórii, keď je to veriacim najviac prospešné. 

Je samozrejmé, že definícia nanebovzatia Panny Márie sa nestala zjavenou pravdou v roku 1950 slávnostným definovaním pápeža Pia XII., - táto pravda bola cirkevnou od počiatku. Ale v Božej prozreteľnosti táto definícia bolo rezervovaná nášmu veku kvôli jej osobitnej vhodnosti pre časy, v ktorých žijeme.

Takto je to aj s pobožnosťou k svätému Jozefovi: ona je mocným protijedom na mnohé mravné nebezpečenstvá tohto času. Touto pobožnosťou, vzbudenou prácou božskej milosti, Duch Svätý daruje Božiemu ľudu inšpiráciu a osvietenie potrebné na to, aby v osobe svätého Jozefa objavil liek na problémy, ktoré ho zasahujú. Medzi týmito problémami sa môže spomenúť: zlyhanie mužov prijať vodcovskú úlohu vo svojich domoch; zanedbanie duchovnosti v manželstve; nedostatok posvätenia práce pracujúcim človekom; všeobecné oslabenie ceny praktizovania náboženstva a čnosti, zvlášť čistoty.

Modlitba k svätému Jozefovi: Netreba ani hovoriť, že najistejšie znamenie osobnej úcty k svätému Jozefovi je v tom, že sa k nemu často modlíme. Jeho dobrí priatelia vždy k nemu volali v čase potreby, keď boli v pochybnostiach, alebo znechutení.

Nehovoríme len o modlitbe vyprosujúcej. Samozrejme, že máme prosiť tohoto svätca, aby nám pomohol v našich materiálnych potrebách, ako je nájdenie zamestnania, alebo úspech v práci. Ale tu myslíme na modlitbu na vyššej úrovni. Z tohto hľadiska k svätému Jozefovi by sme sa mali modliť preto, aby sme mali väčšie ocenenie významu náboženstva a praktizovania čností. Ba ešte dôležitejšie, mali by sme sa k nemu modliť, aby sme získali lepšie porozumenie rýdzeho, autentického kresťanského života - to znamená života prežívaného v Kristovi, s Kristom a pre Krista.

Svätá Terézia Avilská, veľká apoštolka pobožnosti k svätému Jozefovi, je naozaj úžasná vo vysvetlení spôsobu, ktorým sa máme modliť k svätému Jozefovi. V šiestej kapitole svojho Životopisu (ktorý sama napísala) píše: Vzala som si svätého Jozefa za svojho advokáta a ochrancu a vrúcne som sa mu odporúčala; a bolo celkom jasné, že to bol on, čo aj uzdravil z tejto choroby aj vyslobodil z veľkých nebezpečenstiev, ktoré ohrozovali moje dobré meno a spásu mojej duše. Jeho prispenie mi prinieslo viac dobra, než som od neho kedykoľvek očakávala. Nepamätám si raz, aby som od neho niečo žiadala a nedostala… Zdá sa, že Boh dal iným svätým moc pomáhať v určitých okolnostiach, ale zo skúsenosti viem, že tento slávny svätý Jozef pomáha v každej jednej potrebe. Náš Pán chce, aby sme pochopili, že ako na zemi bol podriadený tomuto mužovi, ktorý sa nazýval Jeho otcom, ktorého mal poslúchať ako Svojho ochrancu, tak teraz v nebi vždy urobí všetko to, o čo Ho Jozef požiada. Iní, ktorí sa obrátili na svätého Jozefa na moju radu, mali podobnú skúsenosť; a dnes je veľa ľudí, ktorí si ho uctievajú a presviedčajú sa o pravde, o ktorej hovorím.

Rada svätej Terézie je zvlášť cenná preto, lebo nám hovorí, že to objavila zo svojej vlastnej skúsenosti. A uisťuje nás, že tí, čo budú nasledovať jej príklad, zistia, že hovorila pravdu. 

Terézia rástla vo svojej náklonnosti k svätému Jozefovi prostredníctvom svojich rozjímaní nad evanjeliom o detstve Pána Ježiša. Keď uvažovala o dokonalej poslušnosti, ktorú Pán Ježiš preukazoval svätému Jozefovi na zemi, vyvodila z toho záver, že náš Pán mu neodmietne žiadnu prosbu. Z toho usúdila, že Jozef môže obsiahnuť priaznivú odpoveď na všetky svoje žiadosti, zatiaľ čo iní svätci môžu pomôcť iba v určitých záležitostiach. 

Pius XI. neskôr potvrdil túto intuíciu svätej Terézie, keď hovoril o „takmer všemoci", ktorú svätý Jozef ešte vždy má nad srdcom Ježiša Krista (príhovor z 19. marca 1938).

Terézia pokračuje: Zo všetkých ľudí, o ktorých viem, že mali opravdivú pobožnosť a osobitnú úctu k svätému Jozefovi, ani jeden nezlyhal v napredovaní v čnostiach; pomáha tým, ktorí sa k nemu obracajú s prosbou o opravdivý pokrok. Teraz, myslím, je to už sedem rokov, čo som vždy žiadala o niečo na jeho sviatok a vždy som to dostala; a ak moja žiadosť nie je vždy presne to, čo by to malo byť, vždy to urobí tak, aby to bolo pre čo najväčšie moje dobro.

A Terézia nám potom pripomína: Zvlášť ľudia modlitby by ho mali milovať ako otca. Neviem, ako môže niekto myslieť na Kráľovnú anjelov v čase, keď toľko toho podstúpila s Dieťaťom Ježišom, bez toho, aby vzdával vďaky svätému Jozefovi za to, že nad nimi dozeral tak, ako dozeral. Ak niekto nemá vodcu na učenie modlitby, nech si vezme tohto slávneho svätca za svojho majstra a nezblúdi. V tomto úryvku nám Terézia odkrýva najhlbší význam pobožnosti k svätému Jozefovi. Pre Teréziu bol svätý Jozef naozaj patrónom a majstrom vnútorného života; a tí, čo sa snažia vylepšiť vnútorný život osobnej intimity s Ježišom a Máriou, mali by si ho vziať za svojho majstra a vodcu.

Terézia s istotou tvrdí o tých, čo sa sťažujú, že nevedia, ako sa modliť, alebo cítia, že nerobia pokrok v skutočnom a úprimnom rozhovore s Ježišom Kristom, že títo si nemusia zúfať - i keby si nemohli nájsť na pomoc žiadneho vodcu. Ale ak sa obrátia k Jozefovi a vezmú si ho za otca, nikdy nezblúdia ani nezlyhajú v opravdivom duchovnom pokroku. 

Svätá Terézia bola zo svojej vlastnej skúsenosti taká presvedčená, že sa nezdráhala vyzvať každého, kto pochyboval o jej slovách: Jediné, čo pre lásku Božiu chcem je, aby každý, kto mi neverí, vyskúšal, čo hovorím, a SÁM SA POTOM PRESVEDČÍ, aké je to prospešné odporúčať sa tomuto slávnemu patriarchovi Jozefovi a mať k nemu osobitnú úctu.

Masima