Zázračné udalosti na príhovor svätého Jozefa /2./

Pani Hana bola vdova, ktorej napriek smútku zo straty milovaného manžela, robil radosť veľmi nadaný syn Janko. Tešila sa mu a dúfala, že jej bude dobrou podporou v starobe.

Roky ubiehali a vdova Hana sa so sklamaním pozerala na syna, ktorý sa odvrátil od Boha a už celých osem rokov nebol na spovedi.

Nešťastná matka preto často kľačievala v kostole pred oltárom svätého Jozefa a v bolestných slzách ho prosila za obrátenie svojho poblúdeného syna.

Topiaci sa aj slamky chytá - znie príslovie a chytala sa jej aj ubolená matka. Nadišiel mesiac marec, kedy svätý Jozef najviac pomáha svojim ctiteľom. Nešťastná vdova prosila susedov a iných nábožných veriacich, aby sa aj oni modlili za jej bezbožného syna.

Vo sviatok sa svätého Jozefa sa ľudia hrnuli do kostola. Zblúdený nešťastník Janko sa čudoval, prečo sa vo všedný deň toľko ľudí poberá do kostola. Jeho zvedavosť bola taká silná, že vošiel do chrámu práve vo chvíli, keď kňaz mal kázeň o svätom Jozefovi. Započúval sa.

"On obmäkčuje aj najzatvrdlivejšie srdcia a pomáha k pokániu. Keď sa hriešnik vyspovedá, pocíti nebeský pokoj a neopísateľnú slasť," tieto slová Janka zasiahli priamo do srdca.
Zasiahnutý božou milosťou, si so slzami v očiach zaumienil, že si po rokoch vykoná svätú spoveď, ktorú tak zanedbával. Túžil po duchovnom pokoji a teraz sa ponúkala príležitosť, ktorú kedysi od seba tak odháňal.

Myšlienky vykonať svätú spoveď sa už nepustil a keď skončila svätá omša, zašiel do sakristie, aby kazateľa poprosil o svätú spoveď.

Aká radosť sa mu potom v srdci rozhojnila! Ako mu duša plesala! Veď ju zbavil toľkého bremena!

Natešený utekal domov, hneď vo dverách objal matku a povedal: "Mamička moja zlatá, teraz som najšťastnejší človek na svete. Bol som na svätej spovedi. Ešte nikdy som nebol taký spokojný a blažený ako teraz."

"Vďaka svätému Jozefovi, že vyslyšal naše modlitby a priviedol ťa na dobrú cestu," blažená mama sa usmievala.

Velebme a milujme aj my svätého Jozefa, za jeho mocné príhovory!

O tom, že je pomoc svätého Jozefa zvlášť mocná, keď ide o záchranu čnosti svätej čistoty proti nástrahám diablovým, sa presvedčil aj istý rehoľný brat z rehole karmelitánov.
Svätý Jozef veľmi miloval čnosť panenskej čistoty a natoľko sa v nej vyznal, že ho Boh vyvolil za ženícha najčistejšej svojej Rodičky.
Brat karmelitán si tiež od mladosti chránil svätú čistotu modlitbou, prísnym životom a vyhýbal sa všetkým zlým príležitostiam. Napriek tomu, musel raz - z Božieho dopustenia - hrozne zápasiť so zlým duchom. Napádali ho také prudké pokušenia proti svätej čistote, že si už nevedel rady. ale s pomocou božou predsa zvíťazil a pokušenie napokon prestalo. Ako sa to stalo?
Predstavený poslal jedného dňa rehoľného brata do mesta čosi vybaviť. tu sa stretol s veľmi ctihodným starčekom, ktorý ho oslovil: "Fráter, prečo ste minulej noci vo svojich hrozných pokušeniach proti svätej čistote nevzývali o pomoc svätého Jozefa?"
Rehoľník zrozpačitel, keď zistil, že mu starček vidí do srdca. Chcel mu odpovedať, ale starý muž mu pred očami zrazu zmizol.
Rehoľný brat nadobudol presvedčenie, že starček nebol nikto iný, než svätý Jozef, ktorý má veľkú radosť, keď ho prosíme o pomoc vo všetkých svojich pokušeniach, ťažkostiach a biedach.
Svätý Jozef, buď nám otcom, v čase každom, dobrom i zlom...

V maďarskej obci, neďaleko mestečka Szatmári žili v jednom domci zmiešaní manželia. Otec bol katolík a matka kalvínka. Mali jediného syna, ktorý v šestnástich rokoch ochorel na nohu a po chorobe mu ostala skrčená v kolene. Mohlo chodiť len o barlách.

Rodičia s ním chodili po všelijakých lekároch, ale všetky pokusy boli márne, nohu nedokázali vyliečiť.

Obyvatelia dedinky, nábožní ctitelia svätého Jozefa, odporúčali užialeným rodičom, aby sa modlili deväťdňovú pobožnosť k svätému Jozefovi. Matka, kalvínka, súhlasila so slovami, že aj ona sa k modlitbe pripojí a ak sa jej syn na orodovanie svätého Jozefa uzdraví, stane sa katolíčkou. Spoločne s niektorými nábožnými ženičkami sa začali modliť deviatnik.

Chlapec sa hneď na začiatku pobožnosti cítil lepšie. Teplá krv mu prúdila v žilách, noha sa začala v kolene hýbať a na deviaty deň sa noha vyrovnala! Chlapec, celkom uzdravený, začal chodiť.
V rodine, ale aj v celej dedinke prežívali všetci veľkú radosť. Každý oslavoval svätého Jozefa. Otec so synom potom pristúpili k svätej spovedi a k svätému prijímaniu a matka - kalvínka, sa podľa sľubu stala horlivou katolíčkou.

Predstavená istého ústavu sa rada podelila o príbeh zázračného uzdravenia. Hovorí: "Jedna z našich chovaniek ochorela na zápal mozgových blán. Choré dievčatko mali štyri roky..."

Lekár ju vyšetril, ale rodičov nepotešil. Dieťa malo byť jeho mienky o 24 hodín už na druhom svete. Bolesť rodičov bola obrovská, ich žiaľ nedokázalo utíšiť ani utešovanie, že budú mať v nebi anjelika. Vo svojom veľkom žiali sa obrátili na svätého Jozefa.

"Svätý Jozef, pomôž," prosili a prisľúbili, že sa ich dieťa uzdraví, zverejnia svedectvo v časopise, ktorý rozširuje úctu k nemu. Sotva dopovedali, stav dieťaťa sa zlepšil.

Lekár dievčatko znova prezrel a vyhlásil, že dieťa je zachránené. Ale radosť všetkých bola priskorá. Dievčatko znovu upadlo do choroby a ešte prudšie než predtým.

"Ale pevne sme dôverovali, a všetci sme boli presvedčení, že svätý Jozef iba skúša našu vieru, aby tým jasnejšie dokázal svoju pomoc u Pána Ježiša," predstavená pokračuje v príbehu.

Zdvojnásobili modlitby, na ktorých sa zúčastnili aj ostatné chovanky. Pán boh ich modlitby vyslyšal, dieťa bolo po šiestich týždňoch strachu zachránené.

Počas ďalších troch mesiacov sa dievčatko úplne zotavilo, zo dňa na deň bolo silnejšie, sviežejšie a každému, kto sa s ním dal do reči radostne oznamovalo: Mňa uzdravil svätý Jozef! A jeho mama dodala: "Chvála a vďaka za to Pánu Bohu!"

Svätá Terézia sa vydala s niekoľkými rehoľnými spolusestrami založiť nový kláštor. Čakala ich dlhá cesta. Nový kláštor mal byť pod osobitnou ochranou svätého Jozefa.

Trmácali sa kočom, naokolo nebolo ničoho a stalo sa, že kočiš zablúdil. Zrazu sa miesto domu, v ktorom mali založiť kláštor, ocitli pred hroznou priepasťou. Všetky sestry sa preľakli. 

Svätá Terézia však aj v tomto nebezpečenstve zachovala duchaprítomnosť a nezabudla na silnú vieru v Pána. "Milé sestry, sme stratené, ak nás svätý Jozef, náš dobrý otec, nezachráni!"

Sestry sa začali úpenlivo modliť. Po niekoľkých minútach počuli hlas z priepasti: "Postoj, postoj!" Neznámy hlas im po tom, čo sa kone upokojili, nasmeroval na pravú cestu, ktorá sa sestrám zdala neistá, ale predsa len, plné dôvery sa rozhodli touto cestou vydať.

Najskôr, ale začali hľadať muža, ktorý im radil, no nikoho nenašli. Iba svätá Terézia spoznala ten hlas a dojatá povedala: "Márne hľadáte toho, ktorý nás zachránil. Nie je to nikto iný, ako náš najlepší otec, svätý Jozef!" 

V kronike pátrov františkánov sa dočítame aj túto udalosť: Páter Hieronym z Pistoje, kapucín a horlivý misionár, bol veľkým ctiteľom svätého Jozefa.

Raz sa vydal so spolubratom na cestu do Benátok. Na príkaz pápeža sa potom z Benátok mali plaviť loďou na ostrov Candia. Aby sa vyhli celodennej horúčave, cestovali v noci, ale stalo sa, že zablúdili. Blúdili sem a tam dlho, boli nielen unavení, ale aj hladní. 

Vrhli sa na kolená a neustále vzývajúc najsvätejšie mená, prosili o pomoc: Ježiš, Mária, Jozef!

Zrazu v diaľke zazreli svetlo. Posmelení sa vydali na cestu týmto smerom, až prišli k malému domčeku. Zaklopali a vošli dnu.

V izbe domca našli krásneho muža so ženou a dieťaťom. Poprosili rodinu o nocľah. Domáci ich prijali veľmi milo, pohostili ich a dali prístrešie. Pútnici okamžite zaspali.

Keď sa ale ráno prebudili, našli sa na zelenej lúke. O domčeku, v ktorom sa uchýlili, nebolo ani chýru. Vtedy spoznali, že ich uhostila a na nocľah prijala Svätá Rodina. Hneď im za túto pomoc  a mimoriadnu ochranu vrúcne ďakovali.

Aj veľký učenec Eckius v jednej zo svojich homílii píše: Každý, kto podniká nebezpečnú cestu, nech sa len odporúča do ochrany svätému Jozefovi. Nájde v ňom dobrého sprievodcu.

Sirotinec rehoľných sestier svätého Františka bol chudobný, no teraz sa ocitol v ešte väčšej biede. Matka predstavená sa preto rozhodla niektoré zo sirôtok prepustiť. Ale srdce jej pri tejto myšlienke ihneď začalo krvácať, a odhodlať sa k takému činu sa nedokázala celkom odhodlať.

"Obrátim sa najprv na svätého Jozefa," povedala si, a s veľkou dôverou začala vzývať o pomoc ochrancu mládeže, svätého Jozefa.

A tam, kde je núdza najväčšia, je božia pomoc najbližšia! Svätý Jozef sa ubiedených detí naozaj ujal. Matka predstavená na druhý deň dostala od neznámeho dobrodinca značnú sumu na výživu dietok. Suma postačila aspoň na istý čas.

V nasledujúcu stredu priniesli do sirotinca veľký balík, plný potravín a ošatenia. Dar rozžiaril nielen očká sirôtok, ale i matky predstavenej.

Ochrana svätého Jozefa bola viditeľná, lebo v tretiu stredu dostal sirotinec opäť úplne nečakane veľkú sumu peňazí od príbuznej jednej siroty. Vrelá vďaka za to mocnému pomocníkovi, svätému Jozefovi!

Masima