Zázračné udalosti na príhovor svätého Jozefa /1./

Je veľa príkladov, ktoré nám očividne dokazujú istú  a rýchlu pomoc svätého Jozefa. Svojim ctiteľom pomáha vo všetkých potrebách, trápeniach a súženiach každého druhu.

O jeho pomoci hovorí aj duchovný otec vo svojom príbehu. V roku 1864 som začal stavbu kostola v obci B. Chýbali mi však prostriedky, preto som sa s neohraničenou dôverou obrátil na svätého Jozefa. Po vykonanej pobožnosti som sa rozhodol, že o pomoc budem prosiť aj v protestantských rodinách.

Hneď v prvej rodine som dostal 100 mariek. Ponáhľal som sa k staviteľovi, aby som mu ich odovzdal. 

Cestou som bol zaujatý mnohými starosťami a omylom som vošiel do domu staviteľovho suseda. Tam bol na stole zvitok bankoviek. Domácemu pánovi som začal rozprávať, ako som sa po vzývaní svätého Jozefa rozhodol prosiť o pomoc aj v protestantských rodinách na stavbu katolíckeho kostola. Oči domáceho sa zaslzili a povedal mi: "Vezmite zvitok peňazí čo je na stole, lebo ja som tiež Jozef!"

Iný duchovný otec rozpráva svoj príbeh. "Svoju terajšiu misijnú stanicu som musel nanovo založiť." Duchovný otec mal v októbri otvoriť školu, ale nebolo lavíc, ani tabuľa, či kachle. A nebolo ani peňazí. "Ani groša," hovorí duchovný otec.
Začal sa modliť 9-dňovú pobožnosť na česť svätej Rodine. "Zanedlho ma pri cestovaní oslovila jedna dáma, ktorej som sa zdôveril so svojou starosťou."  Pani mu hneď vtisla do ruky 100 dolárov a to bola prvá pomoc svätého Jozefa.
"Svätý Jozef mi odvtedy nápadne pomáha vo všetkých starostiach a potrebách a nie je ich vôbec málo. Nemal som nič a svätý Jozef sa postaral o všetko. Je pravda, že som v tejto veci napísal veľa listov, ale ani neviem odkiaľ peniaze prichádzali."
Najväčší obnos dostal duchovný otec v marci. Keď niekedy svätý Jozef meškal, začal ho prosiť znova. Kostol a misijný dom sa skutočne podarilo postaviť. "Úprimná vďaka svätému Jozefovi, že vyplatil všetky moje dlhy!"

Páter Baltazár Alvarez, spovedník svätej Terézie, bol horlivým ctiteľom Panny Márie a svätého Jozefa. Keď raz cestoval domov z Ríma, zastavil sa v Lorete, kde sa nachádza domček, v ktorom Panna Mária prijala Gabrielovo posolstvo. Tu sa viac hodín skrúšene modlil k Božej Matke. 

Zrazu sa mu zjavila preblahoslavená Panna Mária a odporúčala mu istú pobožnosť, ktorú konal len v najväčšej tajnosti a zveril sa s ňou len svojmu spovedníkovi na smrteľnej posteli, keď ho už bol zaopatril sviatosťami, dajúc mu do rúk obrázok svätého Jozefa s odporúčaním, aby sa dal do jeho ochrany.

Páter Alvarez mu odpovedal: "Vy máte pravdu, to isté mi raz odporúčala aj Božia Matka, aby som vrúcne ctil svätého Jozefa a dôveroval v neho." A bozkával ten obrázok, kým blažene neusnul v Pánovi.

Statočný remeselnícky mladík sa vybral do Paríža, aby sa zdokonalil v remesle. Tam sa však dostal do zlej spoločnosti, stratil vieru a na tele i duši, zničený, ako nejaká kostra, o rok sa vrátil domov nevyliečiteľne chorý.

Keď sa priblížil mesiac svätého Jozefa, matka s dcérou ozdobili obraz svätého Jozefa na spôsob domáceho oltárika. Nemocný syn sa pýtal, čo to má znamenať?

"Budeme sa modliť za tvoje obrátenie," odvetila mu sestra.

"Darmo sa budete modliť za mňa," pohodil nemocný rukou. "Ja som neverec a tým aj zostanem."

Ale matka sa s dcérou každý deň modlili za nešťastného mládenca.

Mladík, ležiac na posteli, bol nútený počúvať litánie a iné krásne modlitby ku svätému Jozefovi, až konečne so slzami v očiach zvolal: "Ach, ja nešťastný človek, žil som ako zviera a zabudol som na Boha. Aj ja chcem byť veriacim, chcem sa vyspovedať a zmieriť sa s Pánom Bohom." 

Na duši uzdravený, na tele zničený, ako opravdivý kajúcnik odobral sa do večnosti.

Dvaja pátri, františkáni, cestovali loďou po mori. Ale skôr, ako sa vydali na cestu, zverili sa do ochrany svätého Jozefa, aby ich počas plavby chránil pred nebezpečenstvom.

Strhlo sa vlnobitie a búrka. Loď stroskotala, ľudia sa potopili, len tí dvaja pátri sa chytili brvna a tak si zachránili život. Ďaleko od brehu boli by i tak zahynuli. Utiekali sa k svätému Jozefovi, aby ich z tohto hrozného položenia vyslobodil. Vtedy sa im zjavil krásny mládenec a začal ich s brvnom tlačiť ku brehu.

Keď sa z mora dostali na suchú zem, padli na kolená, ďakovali Bohu za zázračné vyslobodenie a prosili mládenca, aby im povedal svoje meno.

"Ja som Jozef, ktorého ste volali na pomoc. Keď sa mi chcete zavďačiť, pomodlite sa každý deň sedem Otčenášov a sedem Zdravasov na pamiatku siedmich radostí a bolestí, ktoré som s Ježišom a Máriou prežil na svete." Po týchto slovách zmizol a dvaja pátri si s radosťou každý deň vykonávali pobožnosť.

Keď nás Pán Boh navštívi ťažkými krížmi a trápením, tiež sľubujeme, že sa polepšíme, pôjdeme na spoveď, dáme almužnu atď., avšak, keď nebezpečenstvo pominie, zabúdame na všetko. Čo raz sľúbime, to aj skutkom dokážme a tak sa staneme hodnými ešte väčších milostí! Amen.

V malej dedinke pri Szatmári, kde bola úcta k svätému Jozefovi veľmi rozšírená, istý bohatý gazda, evanjelik, sa z neopatrnosti pichol hrdzavým klincom do prsta. Išiel do nemocnice a tam lekári rozhodli, že prst treba odrezať, lebo inak zomrie na otravu krvi.
Gazda sa rozhodol, že prst si odrezať nedá, ale skúsi nejaké lieky. Nábožné katolícke ženy mu odporúčali 9-dňovú pobožnosť k sv. Jozefovi a sľúbili mu aj svoju modlitbu. Gazda súhlasil a s veľkou horlivosťou sa začal modliť k sv. Jozefovi.

Hneď na začiatku novény mu bolesti prestali, opuchlina zmizla a zo dňa na deň sa cítil lepšie. Keď skončil deviatnik, prst mal celkom zdravý. V celej dedine nastal rozruch - svätý Jozef vyliečil evanjelika! Aj sám chorý sa nad svojím rýchlym uzdravením čudoval a vrúcne sv. Jozefovi ďakoval. V krátkom čase sa potom stal horlivým katolíkom.

Nábožne vychovaný mladík spravil sľub čistoty. Nemravní kamaráti však ohrozovali jeho čnosť a nazývali ho svätuškárom. Mládenec, žiaľ, ich posmechu podľahol a upadol ho hriechu, čím tak svoj sľub porušil. 

Svedomie ho od toho času trápilo vo dne, v noci, nemohol poriadne spávať. Aby sa striasol duševnej ťarchy, zaumienil si, že sa z hriechu vyspovedá. Keď ale prišiel na spoveď, hanba mu nedovolila sa z hriechu vyznať.

Urobil ešte ďalšie dva pokusy, no zakaždým nastala tá istá situácia. Ústa pri vyznaní onoho hriechu onemeli a tak naďalej pristupoval svätokrádežne k sviatostiam.

Bol zúfalý. Videl už pred sebou peklo, rozžeravené ho malo pohltiť. Bol bezradný a zároveň ustrašený.

Duch Svätý mu vtedy dal vnuknutie, aby hľadal útočište u svätého Jozefa. Mladík sa milosti potešil a začal s ňou spolupracovať. A to bola jeho záchrana! 

Hneď sa začal modliť novénu k svätému Jozefovi a v posledný deň pobožnosti celý natešený zistil, že hanblivosť premohol a bez ťažkostí sa vyspovedal. Radosť, čo sa mu rozhostila vo vnútri sa dá len ťažko opísať.  

Vďačný, sa stal horlivým ctiteľom svätého Jozefa, na krku stále nosil jeho medailón a odvtedy úspešne premáhal mnohé, ťažké pokušenia proti svätej čistote.

Tento príbeh sa odohral počas prvej svetovej vojny. Neďaleko Trnavy, žili v malej dedinke manželia. Boh ich obdaril piatimi zdravými deťmi, no i tak žili v biede. 

Koncom roka už nemali čo dať do úst.  Nemali múky, ani chlieb, masť, ani toľko peňazí, aby si mohli kúpiť aspoň trochu soli na zemiaky, ktorých mali dosť a tak celé dni živorili iba na nich.

Chudobným manželom nikto nechcel požičať peniaze a žobrať sa hanbili. Nedočkali sa pomoci ani od najstaršej dcéry, ktorá žila v Amerike, už celých šesť rokov im neposlala ani halier. Manžel jej to nedovolil.

Blížil sa mesiac marec. Manželia už dávnejšie počuli, že svätý Jozef chudobným aj zázračne pomáha. Rozhodli sa, že sa na jeho česť budú modliť Deväťdňovú pobožnosť s úmyslom, aby im poslal nejakého dobrodincu, alebo pomohol nájsť zamestnanie.

Pred sviatkom svätého Jozefa dostal muž list od dcéry z Ameriky. Blahoželala mu k meninám, lebo sa volal Jozef a z obálky vypadli aj dva doláre, ktoré do listu pridala potajomky, aby sa jej manžel o tom nedozvedel.

Dolár mal v tých časoch veľkú hodnotu. Toľko peňazí v dome už dávno nemali! Od radosti ani nevedeli, čo s nimi robiť. Matka neustále opakovala: "Však je svätý Jozef dobrý. On dal vnuknutie našej Marienke, aby nás vytrhla z biedy."

Večer ukončili 9-dňovú pobožnosť s radosťou a svätému Jozefovi srdečne ďakovali za jeho zázračnú pomoc. Je to tak, svätý Jozef naozaj miluje chudobných...

Masima