Keď sa svätý Jozef zjavil vo Francúzsku, zanechal tam zázračný prameň vody. Prameň svätého Jozefa v Cotignacu je už po stáročia známy ako miesto liečenia a osvieženia. V porovnaní s početnými zjaveniami Panny Márie je relatívne málo schválených súkromných zjavení svätého Jozefa. Ale sú aj také a jedno zo schválených zjavení svätého Jozefa sa vyskytlo vo francúzskom Cotignacu 7. júna 1660.
V mimoriadne horúcom letnom dni bol skromný pastier Gaspard Ricard smädný. Nádobu na vodu mal prázdnu a nikde v blízkosti nebol žiadny potok ani vodný prameň. Ricard si smutný sadol na trávu.
Zrazu sa mu zjavil starší muž a povedal: "Som Jozef. Zdvihni sa a budeš piť."
Jozef ukázal na neďalekú skalu. Gaspard však vedel, že ju sám nedokáže zdvihnúť. Neznámy muž ale zopakoval svoje slová a tak sa to rozhodol vyskúšať. Na jeho veľké prekvapenie dokázal obrovský balvan ľahko premiestniť a zo svahu začala tiecť voda.
Gaspard dychtivo pil vodu a potom, keď sa otočil, zistil, že cudzinec je preč. Hneď sa ponáhľal povedať ostatným dedinčanom o zázračnej udalosti. Pretože bol známy ako čestný človek, dedinčania mali dôvod jeho príbehu uveriť. Nasledovali Gasparda na miesto zjavenia a videli, že voda naozaj tečie a tiež i to, že skala bola skutočne priveľmi ťažká na to, aby s ňou mohol pohnúť iba jeden človek. Odvtedy odtiaľto pochádzajú správy o zázračných uzdraveniach a v roku 1663 bola postavená svätyňa, ktorá tu stojí dodnes a Prameň svätého Jozefa v Cotignac je obľúbeným pútnickým miestom.
Od 19. marca 1661 sa sviatok svätého Jozefa stal dekrétom Ľudovíta XIV. dňom pracovného pokoja v celom kráľovstve. Cotignac má ešte ďalšie privilégium, a to, že je vo Francúzsku kolískou oratória, ktorú v Ríme v 16. storočí založil svätý Filip Neri. Prvá skupina francúzskych oratoriánov bola vytvorená s cieľom zabezpečiť službu pútnikom v Notre-Dame de Grâces a následne sa v roku 1613 pripojila k oratóriu kardinála de Bérulle.
Keď bola v roku 1663 slávnostne otvorená kaplnka svätého Jozefa du Bessillon, fréjský biskup ju zveril otcom oratoriánom. V blízkosti Prameňa svätého Jozefa postavili kláštor. Viedli tam život modlitby a hlbokej uzobranosti, volali ich: samotári. Privítali však pútnikov, naučili ich katolíckej náuke a na niekoľko dní ponúkli pohostinnosť tým, ktorí chceli ďaleko od hluku sveta žiť bližšie k Bohu a mať úžitok z ich rád.
Dnes sa v Cotignacu potvrdzuje pravdivosť slov fréjského biskupa, vyslovených 31. januára 1661: Boh sa milosťami, ktoré chcel udeliť na počesť svätého Jozefa, nechcel oddeliť v pobožnosti svätých verných, dve sväté osoby (Mária a Jozef), s ktorými sa spojil na zemi, pre tajomstvo našej spásy ... V posledných rokoch sa čoraz viac kresťanských manželov a rodín s dôveruje utieka k tomuto príkladnému páru: rodičom Ježiša z Nazaretu.
Masima